Niektorí členovia Spolku Výhrevne Vrútky sa už dlhší čas zaoberali myšlienkami podrobne predstaviť záujemcom o historické rušne detaily o konštrukcii a prevádzke rušňov a vybrané rušne im prakticky predstaviť. Tieto myšlienky sa postupne pretavili do rozhodnutia usporiadať Letnú školu Výhrevne Vrútky. Pre prvý ročník sme vybrali tému konštrukcie, funkcie a prevádzky parných rušňov, ktoré pre praktické ukážky bude reprezentovať historický rušeň 486.007 Zelený Anton.
Začiatkom júla 2005 sme preto na webovej stránke Výhrevne Vrútky a o týždeň neskôr aj na serveri VLAKY.NET zverejnili informáciu o pripravovanej Letnej škole Výhrevne Vrútky. Informáciu sme zverejňovali s istými obavami, aká bude reakcia verejnosti. Po počiatočnom váhaní sa nakoniec sa na letnú školu záväzne prihlásilo 15 záujemcov. Tento počet sme považovali za optimálny.
Účastníci po príchode do priestorov Výhrevne Vrútky
A tak sa v sobotu 23. júla 2005 o pol deviatej ráno začali schádzať prihlásení účastníci historicky prvej Letnej školy Výhrevne Vrútky. Kým sa začala prezentácia, fotografovania chtiví záujemcovia už stihli urobiť pár prvých záberov zakúreného rušňa 486.007 zatiaľ čakajúceho v priestoroch Výhrevne.
Keď sa zišla väčšina prihlásených účastníkov, spolu s organizátormi sa presunuli do priestorov zrušeného Rušňového depa, kde bola pripravená miestnosť pre teoretickú časť výučby. Pri prezentácii účastníci dostali pripravené tašky so študijnými materiálmi, poznámkovým blokom a perom a už ich čakali 4 hodiny informácií o základných konštrukčných prvkoch rušňa radu 486.0 a o jeho prevádzke a údržbe.
Po krátkej prestávke pokračoval blok prednášok časťou venovanou pojazdu rušňa, konštrukcii a činnosti parného stroja a rozvodu. Peter Szépe frekventantom vysvetlil spôsob činnosti parného stroja, mechanizmus, ktorým sa prenáša hnacia sila z piestu parného stroja na hnaciu nápravu a z nej na spriahnuté nápravy, podrobne vysvetlil spôsob regulácie smeru jazdy rušňa a množstva pary privádzanej do parných strojov pomocou posúvačového mechanizmu – tzv. trofimovových šupátok a činnosť Heusingerovho parného rozvodu.
Po ďalšej prestávke dostal slovo ďalší prednášajúci – Dušan Feňo, ktorý účastníkom vysvetlil činnosť rôznych pomocných agregátov, bez ktorých rušeň nemôže správne fungovať a jazdiť. Porozprával o činnosti napájačov dopravujúcich vodu do parného kotla, vysvetlil spôsob práce kompresora vyrábajúceho stlačený vzduch pre brzdu, porozprával o spôsoboch brzdenia rušňa a celého vlaku a vysvetlil aj činnosť parnej turbíny generujúcej elektrické napätie pre osvetlenie rušňa a stanovišťa rušňovodiča.
Poslednú prednášku pred obedom mal opäť skúsený kozák Dušan Vaňko, ktorý zaujímavo porozprával o údržbe a najmä o obsluhe parného rušňa. Vysvetlil účastníkom zásady, ktoré treba dodržiavať pri kúrení v peci s oceľovým kúreniskom, spôsob rozjazdu a brzdenia parného rušňa. Prednášku dopĺňal množstvom zážitkov z absolvovaných jázd.
Po vyčerpávajúcom dopoludní účastníkov čakal obed a občerstvenie. Po krátkom odpočinku sa účastníci prezliekli do montérok a vydali sa na praktickú časť Letnej školy. Presnejšie, boli tam dovezení v malom vagóniku ťahanom pripraveným Zeleným Antonom – rušňom 486.007.
Účastníkom dobre padla prestávka a chutný obed
V úvode praktickej časti Dušan Vaňko ukázal účastníkom základné časti parného kotla na odkrytovanom torze rušňa 486.008, ktorý stojí v priestoroch depa. Účastníci si prezreli konštrukciu pece, skriňového kotla a dýmnice. Potom sa rozdelili na tri skupiny a postupne si prezreli všetky časti rušňa a tendra a lektori – Dušan Vaňko, Dušan Feňo a Peter Szépe – im vysvetlili činnosť jednotlivých častí tendra, pojazdu a ovládacích prvkov na stanovišti rušňovodiča.
Záver praktickej časti patril jazde frekventantov Letnej školy na stanovišti rušňovodiča, kedy rušeň s pripojeným vozňom niekoľkokrát prešiel po 4. koľaji železničnej stanice Vrútky nákl.st. Účastníci si tak priamo mohli pozrieť obsluhu parného rušňa pri rozjazde alebo brzdení. Niektorí si vyskúšali prácu kuriča, keď do pece priložili niekoľko lopát uhlia.
Po návrate rušňa s vagónom s účastníkmi kurzu do priestorov Výhrevne, účastníci prevzali Certifikáty účastníka Letnej školy Výhrevne Vrútky.
Nasledoval voľný program, v rámci ktorého sme účastníkom umožnili prezrieť a prípadne si aj odfotografovať aj ďalšie exponáty v našej muzeálnej expozícii. Záujemcovia si prezreli a nechali vysvetliť činnosť elektromechanického staničného zabezpečovacieho zariadenia typu SH 5007, ďalší si prezreli rušne 310.433, 433.023 a 556.036, ktoré boli odstavené v hale Výhrevne. Pochválili sme sa aj pripravovanou expozíciou zabezpečovacieho zariadenia, v ktorej sú mechanické a elektromotorické prestavníky, ovládacie stavadlové páky, elektrodynamické staničné zabezpečovacie zariadenie, reléové priecestné zabezpečovacie zariadenie typu VÚD a trenažér elektrického rušňa radu 183.
Účastníci v rozhovoroch vysoko ocenili nie len samotnú myšlienku usporiadať takúto akciu ale aj priebeh Letnej školy a vyjadrili nádej, že to bola prvá ale nie posledná Letná škola a že sa do Vrútok budú môcť vrátiť na podobnú akciu, pri ktorej predstavíme iný rušeň z našej zbierky. Spolu s nimi sa tešíme na ďalšie stretnutia.
