70 rokov rušňa 475.196

V piatok 28.júna 2021 uplynulo 70 rokov od vykonania povinnej technicko-bezpečnostnej skúšky na trati a následného uvedenia parného rušňa 475.196 do pravidelnej prevádzky. Pri tejto príležitosti sme pre pozvaných hostí usporiadali spomienkovú jazdu zvláštneho vlaku z Vrútok do Hornej Štubne.

Z histórie rušňa

Parné rušne továrenského označenia 57Lo vyrábali Škodove závody v Plzni v rokoch 1947 až 1950, pričom celkovo vyrobili 172 kusov týchto rušňov vo viacerých modifikáciách. Tieto univerzálne parné rušne boli určené na vozbu rýchlikov, osobných a rýchlych nákladných vlakov. Celkom 147 vyrobených rušňov prevzali ČSD a jazdili na tratiach Československa, posledných 25 vyrobených kusov bolo dodaných v rámci internacionálnej pomoci železniciam Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Rušne prevádzkovali ČSD pod typovým označením 475.1 a rušňovodiči ich prezývali skrátene “sedempäťka”. Neskôr sa im už ako historickým rušňom pre ich elegantný tvar začalo hovoriť “Šľachtičná”.

Po technickej stránke patrili rušne radu 475.1 k rušňom s veľmi pokrokovou konštrukciou. Konštruktéri v konštrukcii kotla a hnacieho mechanizmu použili viacero noviniek. V konštrukcii kotla napríklad prvý krát použili spaľovaciu komoru a tzv. Nicholsonov varník, čo umožnilo zvýšiť účinnosť kotla a viedlo k výraznému zníženiu spotreby uhlia. Od tretej výrobnej série boli do rušňov montované mechanické prikladače paliva – najskôr francúzskej výroby Standard Stocker (podľa neho sa v niektorých oblastiach rušne prezývali “štoker”, neskôr sa však táto prezývka zažila pre novšie rušne radu 556.0), vo štvrtej sérii sa používali už vlastné licenčné mechanické prikladače 1 MPLo firmy Škoda. Novinkou bolo aj použitie veľmi praktických natriasacích roštov Houlson. Rušne štvrtej série boli vybavené modernými dvojradovými naklápacími valivými ložiskami SKF na všetkých nápravách.

Rušeň s výrobným číslo 475.196 bol vyrobený v rámci 4 série rušňov na konci roku 1950.  Záverečné preskúšanie rušňa vo výrobnom závode sa konalo 28.12.1950. Pre problémy s oneskorenými dodávkami tendrov ho ČSD ale mohli prevziať až v nasledujúcom roku, kedy bol rušňu dodaný tender 932.359. Dňa 28.5.1951 rušeň absolvoval povinnú technicko-bezpečnostnú skúšku a o deň neskôr – teda 29. mája 1951 dol dodaný do svojho prvého pôsobiska – do Rušňového depa v Žiline. O päť rokov neskôr, 10.8.1956, bol rušeň presunutý do Rušňového depa vo Vrútkach. Počas svojej prevádzky rušeň bol postupne dislokovaný v týchto rušňových depách:

  • Spišská Nová Ves (od 23.10.1956),
  • Vrútky (od 11.1.1957),
  • Žilina (od 6.3.1958),
  • Spišská Nová Ves (od 29.5.1958),
  • Košice (od 6.2.1962).
  • Svoju púť rušeň zavŕšil v RD Zvolen, kde slúžil od 31.7.1962 do svojho zrušenia dňa 20.6.1975.

Znovuoživenie rušňa

Po desaťročiach spoľahlivej služby však rušeň našťastie nebol zošrotovaný tak, ako mnoho iných parných rušňov pred ním a po ňom, ale bol preklasifikovaný na vykurovací kotol K 652 a až do roku 1985 v tejto funkcii slúžil vo Fiľakove. Dňa 13.5.1985 bol rušeň prevedený do správy novo vzniknutého Pamätníka železničnej dopravy na Slovensku fungujúceho v rámci Správy Východnej dráhy ČSD (neskôr sa transformoval na Múzejné a dokumentačné centrum ŽSR, dnešné Železničné múzeum Slovenskej republiky). Rušeň bol odstavený v depozite a čakal na svoje obnovenie.

Toho sa dočkal v roku 1991, kedy skupina dobrovoľníkov pracujúca v Rušňovom depe vo Vrútkach uzavrela s MDC dohodu o obnovení rušňa. Rušeň previezli do Vrútok a v priestoroch Rušňového depa sa tak s podporou vedenia depa a jeho súhlasom s využitím opravárenských kapacít RD začali potrebné opravy. Veľká časť potrebných opráv bola realizovaná brigádnicky predovšetkým členmi neskôr založeného Spolku Výhrevne Vrútky. Opravu rušňa sa podarilo dokončiť v roku 1992. Verejnosti sa opravený rušeň predstavil počas 5. Svetového festivalu slovenskej mládeže konaného v dňoch 12. – 19. júla 1992. Dňa 18.7.1992 sa rušeň vydal na svoju prvú úspešnú jazdu s účastníkmi festivalu na trase Vrútky – Kremnické Bane – Zvolen – Banská Bystrica – Martin. Odvtedy absolvoval desiatky úspešných jázd a vďaka pravidelnej údržbe a opravám vzniknutých porúch spoľahlivo slúžil.

Poslednú veľkú opravu rušeň absolvoval v rokoch 2018 až 2021. Opravené museli byť niektoré časti kotla, dýmnica vrátane dýmničných dverí ale najmä tender 932.359, na ktorom sa zub času podpísal najviac. Náš cieľ – znovu sprevádzkovať rušeň pri príležitosti 70. výročia jeho uvedenia do prevádzky, sa nám podarilo splniť.

Spomienková jazda

Na 28. mája 2021, kedy uplynulo presne 70 rokov od úspešne vykonanej technicko-bezpečnostnej skúšky rušňa, sme naplánovali spomienkovú jazdu. Na jazdu sme pozvali zástupcov železničných spoločností (železnice Slovenskej republiky, Železničná spoločnosť Slovensko, Železničná spoločnosť Cargo Slovensko) ale aj ďalších firiem, ktoré nás podporujú v našej činnosti. Jazda sa uskutočnila v traťovom úseku Vrútky – Horná Štubňa, pričom rušeň po oprave jazdil bez najmenších problémov.

Rušňu 475.196 prajeme veľa kilometrov bez nehody a bez porúch a sebe prajeme, aby nám rušeň robil radosť tak, ako doteraz.