Rušeň 486.007 bol vyrobený v roku 1936 Škodovými závodmi v Plzni (v čase výroby firma niesla názov Akciová společnost, dříve Škodovy závody) s výrobným číslom 815. Podľa Protokolu o prehliadke a dočasnom prevzatí lokomotívy vydaného Československými štátnymi dráhami bol rušeň dodaný do výhrevne Vršovice-Nusle 28. augusta 1936 a skúšobnú jazdu úspešne absolvoval približne o mesiac neskôr – 29.septembra 1936 v úseku Vršovice-Nusle – České Budějovice a späť.
Po zabehnutí bol rušeň spolu s ďalšími rušňami preradený do prevádzky vo výhrevni (v dnešnom rušňovom depe) Spišská Nová Ves, kde slúžil viac ako 10 rokov. V roku 1948 boli všetky prevádzkované rušne radu 486.0 presunuté do rušňového depa v Bratislave. Rušne jazdili na rýchlikoch a osobných vlakoch najmä na trase Bratislava – Žilina, ale aj na trase Bratislava – Nové Zámky.
V päťdesiatych rokoch bol rušeň spolu s ďalšími rušňami radu 486.0 modernizovaný. Úpravy boli motivované potrebou väčšej hospodárnosti prevádzky a zvýšiť pohodlie obsluhy. Na rušňoch boli nainštalované modernejšie výfukové zariadenia (dyšne) Kylchap spolu s novým komínom, na kotle boli doplnené odkaľovače. Boli rekonštruované pece, do ktorých boli doplnené natriasacie rošty. Na rušne boli nainštalované mechanické prikladače uhlia, ktoré si vyžiadali použitie iných typov tendrov. Vďaka použitiu mechanických prikladačov sa zjednodušila obsluha pece a na rušňoch postačovala dvojčlenná posádka.
Modernizované rušne jazdili na slovenských tratiach až do roku 1971, kedy boli postupne zrušené. Rušeň 486.007 bol zrušený 22. januára 1971 a ČSD ho odpredali do Panelárne v Púchove, kde slúžil ako vykurovací kotol. Koncom 70. rokov rušeň spätne odkúpili ČSD pre pripravovaný železničný skanzen v Českej Třebovej. Tento projekt sa nikdy neuskutočnil. Rušeň bol v roku 1983 presunutý do zbierky Múzejno-dokumentačného centra Východnej dráhy v Bratislave (dnešné Železničné múzeum Slovenskej republiky, ktoré je účelovým strediskom Železníc Slovenskej republiky v pôsobnosti odboru komunikácie ŽSR).
Pri príležitosti pripravovaných osláv 150 rokov železníc na Slovensku bol rušeň pracovníkmi Rušňového depa vo Vrútkach zrekonštruovaný do stavu podobného stavu po výrobe. Z dýmnice bolo odstránené výfukové zariadenie Kylchap a bol použitý pôvodný korunkový komín. Z pece bol odstránený mechanický prikladač a na pec boli dosadené dvierka vyrobené podľa pôvodnej dokumentácie. Rušeň bol natretý svetlozelenou farbou. Rušeň s opraveným tendrom 930.003 vykonal technicko-bezpečnostnú skúšku 6.8.1998 na trase Vrútky – Horná Štubňa a Vrútky – Kraľovany.
Zrekonštruovaný rušeň prevzali do starostlivosti členovia Spolku Výhrevne Vrútky a rušeň predstavili verejnosti 8.8.1998 v rámci osláv 150 rokov železníc na Slovensku v čele zvláštneho vlaku z Čadce do Vrútok.
Rušeň absolvoval povinnú revíziu kotla a armatúr v rokoch 2005, 2011 a 2017. V rámci revízie plánovanej na rok 2017 bola realizovaná rozsiahla úprava kotla, ktorá sa pretiahla do prvého polroka roku 2018. Na tejto oprave sme spolupracovali s profesionálmi z firmy SEA Kolín, ktorí vykonali zásahy do konštrukcie kotla prekračujúce naše technické možnosti. V rámci revízie sme najskôr odstrojili armatúru, obalové plechy a izoláciu kotla. Nasledovalo očistenie celého kotla od hrdze a meranie hrúbky stien skriňovej aj valcovej časti kotla. Najnáročnejšia úprava bol presun parného dómu s regulátorom na ich pôvodné miesto z výroby, z ktorého bol presunutý pri opravách v 50. rokoch. V dôsledku presunu parného dómu bolo potrebné presunúť výronky na prívod vody do kotla a ventil na prívod pary do parného stroje kompresora. Bolo potrebné vyrobiť nové komunikačné rúry na prívod pary z parného dómu do prehrievača. Kvôli pokročilej revízii niektorých častí prehrievača pary boli vyrobené nové prehrievačové články a rekonštrukcia kotla sa dotkla a výroby nových prítokových rúr na prívod pary do parných strojov.
V rámci rekonštrukcie kotla bola opravená aj dýmnica, na ktorej bola novo vyrobená celá horná časť a predná skruž, ku ktorej boli prispôsobené dýmničné dvere.
Ešte v roku 2017 sa uskutočnila aj oprava uhoľného priestoru na tendri 930.003. V rámci opravy boli vymenené všetky skorodované plechy, celý uhoľný priestor bol očistený a natretý najskôr základnou a potom vrchnou krycou farbou.
V roku 2018 bol ukončení opravy kotla a dýmnice boli rušeň aj tender nanovo nalakované. Pri výbere odtieňa vrchného náteru boli pritom analyzované zvyšky starej farby na tendri rušňa 387.019 v Železničnom múzeu SR v Bratislave a bol zohľadnený aj použitý odtieň zelenej farby na obraze českého akademického maliara Viléma Kreibicha, ktorý bol autorom farebnej schémy rušňa.
Po rozsiahlej oprave bol rušeň predstavený verejnosti v roku 2018 rámci osláv 100. výročia vzniku Československej republiky, kedy sa objavil v čele tzv. Prezidentského vlaku – špeciálneho historického vlak uzloženého zo salónnych vozňov niekdajších československých prezidentov od T. G. Masaryka až prezidenta Václava Havla.
Spracované podľa informácií z týchto zdrojov:
[1] Lokomotiva 486.0; [online] cs.wikipedia.org; [cit. 19.7.2026]; Dostupné online
[2] 486.007 [online]. MDC [cit. 20.7.2026]; Dostupné online
