Skúsenosti s konštrukciou a prevádzkou rušňov radu 475.1 boli využité pri stavbe kotla, ktorý je zhodný, s termosifónom Nicholson, spaľovacou komorou, natriasacími roštami Houlson, mechanickým prikladačom Škoda typu 1 MPLo a dvojitým komínom s dvojitou dyšnou Kylchap.
Rušeň sa vyrábal v šiestich sériách pod továrenským označením 68 Lo 1 – 6. Prvý rušeň, 556.001, prevzali ČSD 7. 2. 1952, posledný sa odovzdal rušeň 556.0491 dňa 21. 5. 1958 a bol to súčasne posledný vyrobený parný rušeň pre ČSD. Posledný rušeň podľa inventárneho čísla, 556.0510 s tendrom 935.2536, sa odovzdal 12. 5. 1958 a ČSD zaň zaplatili 902 675 Kčs.
Kotol stavaný na pretlak 18 bar má pri 75 mm hrubých obručiach stred 3100 mm nad temenom koľajnice. Valcový kotol je pozdĺžne a priečne zvarený z dvoch prstencov, zadný, kužeľový prstenec má hornú povrchovú priamku vodorovnú. Valcový kotol má 5250 mm vzdialené rúrkovnice. Kúrenisko má spaľovaciu komoru, varník a dve klenbové rúry. Veľkorúrový prehrievač typu Schmidt má 33 článkov, končiacich 400 mm pred rúrkovnicou. Na prednom kotlovom prstenci sa nachádza napájací parný dóm s vodočističom. Pod ním je na dne kotla jeden bahník s pneumatickým odkaľovačom typu P/O. Na druhom kotlovom prstenci sa nachádza druhý parný dóm s ventilovým regulátorom. Skriňový kotol je vystužený oceľovými rozperkami čiastočne pevnými, čiastočne kĺbovými, privarenými k stenám a stropu kúreniska rohovými zvarmi. Nožný rám je nitovaný. Kotlová skriňa je zvarená z plášťa, dvernice, prechodovej steny a prstenca predlžujúceho skriňu kotla pred spaľovacou komorou. Oceľové kúrenisko so spaľovacou komorou, jedným varníkom (termosifónom) a dvomi klenbovými rúrami priemeru 76 x 6 mm je celé zvarené z oceľových plechov. V dvernici skriňového kotla sa nachádza druhý odkaľovací ventil, spojenie valcového a skriňového kotla je nitované. Na vyplachovanie kotla slúžia výmyvky a vymývacie skrutky, ktorých počet sa v priebehu výroby menil.
Od rušňa č. 556.0261 boli vybavené dvomi prefukovačmi kotlových trubiek, po jednom na každej strane skriňového kotla vpredu pred búdkou. Armatúrna hlava je umiestnená na skriňovom kotli pod plechovým krytom pred búdku, na krúžku skriňového kotla sú dva poisťovacie ventily. Píšťala je umiestnená na skriňovom kotli. Stav vody v kotli ukazujú dva vodoznaky “Klinger” umiestnené na dvernici skriňového kotla. Na napájanie kotla vodou slúži na ľavej strane napájač na výfukovú paru Friedmann triedy LF XIII/11 a na pravej strane pod búdkou nesací napájač NVL.
Pod dvojkrídlovými, ručne otváranými dvierkami typu “Butterfly” je namontovaná rozmetacia hlava mechanického prikladača uhlia. Dýmnica s vypuklými dverami, pritláčanými na opracovanú plochu čelného kruhu dýmnice obrtlíkmi, je oproti dýmnici u radu 475.1 kratšia. Komín je dvojitý. Dvojitá je aj výfuková hubica systému Kylchap.
Ľahko vysýpateľný popolník zo 6 mm plechu má vzduchové klapky, ktoré sa ovládajú tiahlami z búdky. Na vysýpanie popola slúžia liatinové klapky, ktoré sa ovládajú pákou pod búdkou.
Oba valce parného stroja priemeru 550 mm sú z oceľoliatiny, rovnako aj všetky ich veká. V každom veku parného valca je jeden poisťovací ventil s veľkým prietokom. Odvodňovacie ventily pod valcami sa ovládajú tiahlom z búdky. Piesty tvaru Z a piestnica sú vykované z jedného kusa a nemajú predné vedenie. Vonkajšie šesťdielne piestne krúžky sú z valcovej liatiny a vnútorné piestne krúžky zo špeciálneho bronzu.
Obidva dvojpravítkové križiaky typu Laird ľahkej konštrukcie z elektroocele sú vedené dvomi vodiacimi pravítkami vyliatymi kompozíciou. Ľahko dimenzované tyčovie má olejové mazanie, panvice spojníc sú púzdrové a ojničné panvice majú stavacie kliny. Heusingerov rozvod s vnútorným vstupom pary používa vyrovnávacie posúvače (šupátka) typu Škoda. Vratné zariadenie a servomotor rozvodu typu Škoda sú poháňané stlačeným vzduchom, v núdzi parou. Na mazanie parného stroja slúži mazací lis typu DV s dvanástimi výtokmi so súpravou rozprašovačov BO III a spätnými záklopkami Olva. Klzné nápravové ložiská s klinmi typu Franklin sa mažú tiež centrálne z lisu FSA so siedmimi zdvojenými výtokmi.
Rozvodové tyče sa mažú polotuhým tukom, púzdra kulís majú valivé ložiská. Vľavo na nosiči dýmnice umiestnený dvojitý dvojstupňový združený kompresor dodáva stlačený vzduch pre priebežnú tlakovú brzdu a ostatné pneumatické príslušenstvo. Rušeň 556.050 a stroje počínajúc 556.0161 mali vpravo vpredu ešte jeden jednoduchý dvojstupňový kompresor. U 556.050 to bola pamiatka na jeho práškové vykurovanie a u ostatných sa pôvodne odporúčalo používať vzduch na rozmetanie uhlia v kúrenisku, ale neskôr sa to pre energetickú náročnosť zrušilo. Tlaková brzda pôsobí jednostranne na všetky spriahnuté dvojkolesia dvomi brzdovými valcami. Brzdové zdrže sú dvojdielne, zhodné s radom 555.0. Stlačeným vzduchom sa ovláda aj piesočník medzi oboma parnými dómami na kotli, pieskuje sa z neho prvé spriahnuté dvojkolesie spredu a dalšie tri dvojkolesia z oboch strán. Piesočníky rušňov do inventárneho čísla 80 mali oblé tvary, piesočníky ostatných strojov boli hranaté.
Výstuha medzi parnými valcami slúži ako nosič dýmnice, výstuha medzi prvou a druhou spriahnutou nápravou nesie križiakové pravítka a je na nej upevnený nosič kulisových ložísk a ložísk rozvodového hriadeľa. V prednom plechovom lisovanom čele tvaru U je kĺbovo uložený ťažný hák. Na konci rámu je umiestnená ťažná skriňa s čapmi pre jedno hlavné a dve pomocné tendrové spriahadlá. Nárazníky sú trubkovej konštrukcie. Predná bežná náprava tvorí spolu s prvou spriahnutou nápravou podvozok Krauss-Helmholtz, s obojstranným výkyvom behúňa 125 mm a prvej spriahnutej nápravy 25 mm, vodiaci čap podvozku má posun 71 mm. Prostredná, hnacia náprava, má okolky stenčené o 15 mm, posun poslednej spriahnutej nápravy je 25 mm. Ostatné nápravy majú v ráme pevné uloženie. K výbave patril registračný rýchlomer MFU 948, poháňaný prevodom od pravej zadnej spojnice kľukovým a ozubeným prevodom. Osvetlenie celého rušňa je elektrické s napätím 24 V. Elektrický prúd pre čelný reflektor, návestné lampáše na čelách rušňa a tendra, osvetlenie búdky a rozvodu dodáva turbogenerátor FIS TD výkonu 500 W.
Úplnou novinkou v konštrukcii je búdka pre rušňovú čatu, podľa vzoru radu 555.0 celá uzavretá, s účinnou strešnou ventiláciou na bokoch a zaskleným strešným svetlíkom. Predné oválne okná, otočné okolo zvislej osi, majú protisnehové plechové kryty. Okná v zadnej stene búdky umožňujú výhľad za stroj. V bočných stenách je po jednom pevnom a jednom posuvnom okne. K vnútornému vybaveniu búdky patria dve sklopné sedadlá pre rušňovú čatu, za vstupnými dverami zvislé náraďové skrine a šatník. Nad nimi pod stropom je ešte ležatá náraďová skriňa. Obdĺžníkový otvor v zadnej stene je s prednou stenou tendra spojený pláteným mechom. Týmto otvorom zasahujú do búdky lopatár a rúra mechanického prikladača uhlia. Stanovište má pod podlahou parné kúrenie. Pod búdkou nad zadnou spriahadlovou skriňou je umiestnený parný stroj a prevodová skriňa mechanického prikladača paliva, podľa ktorého dostali rušne rady 556.0 mezi personálom prezývku “štoker”.
Prvých 30 prikladačov pre rad 475.1, ktorý mal tiež toto zariadenie, bolo privezených z Francúzska od firmy Stein et Roubaix, S. A. a malo typové označenie “Standard Stocker”. Výfuk od parného stroja prikladača bol u rušňov do čísla 556.0191 vyvedený nad strechu za búdkou, u neskoršie dodávaných strojov sa vyviedol na zadné čelo tendra a u skôr vyrobených strojov sa obdobne upravil.
Tender s označením 935.2 bol tiež novinkou. Má päť náprav, prvé dve v otočnom podvozku, posledné tri v pevnom ráme. Pôvodne bol určený pre nerealizované rušne rady 569.0 s usporiadaním 1′ E 2′ a bol prispôsobený na montáži výkonnejšieho prikladača 2 MPLo. Na konštrukcii sa podieľali Královopolská strojírna v Brne s plzenskou Škodovkou, ktorá tiež vyrobila 80 tendrov. Zvyšných 456 tendrov 935.2 a dva tendre 935.3 k 556.1 vyrobila kolínska Tatra. Zhodný typ tendra sa použil aj pre patnásť rýchlíkových rušňov radu 498.1.
Na dne uhliaku je žľab so skrutkovicou (šnekom) prikrytý odsúvateľnými mriežkami mechanického prikladača uhlia 1 MPLo Škoda. Na konci žľabu je prevodovka poháňaná teleskopickým štvorhranným dutým hriadeľom od parného stroja z rušňa. Žľab spája s výstupným potrubím a rozmetacou doskou v kúrenisku dvojdielne zasúvacie potrubie. S rušňom je tender spriahnutý jedným hlavným a dvoma pomocnými spriahadlami.
Výroba tendrov sa oneskorovala za výrobou rušňov, prvé skúšobné jazdy sa robili s tendrami 930.2 od radu 555.0, až od júna 1952 sa podarilo zladiť výrobu tendrov a rušňov. Dovtedy stáli vyrobené stroje bez tendra. Ďalšie konštrukčné úpravy prebiehali počas pokračujúcej výroby, vznikali za spolupráce odborníkov a tzv. poradného zboru rušňovodičov. Výsledkom tejto spolupráce neboli len konštrukčné úpravy, ale aj rozmiestnenie ovládacích prvkov. Jednotlivé rušne sa od seba odlišovali takto:
Video o konštrukcii a výrobe rušňov radu 556.0
