Rušeň radu 310.4

Akcelerujúca výstavba miestnych železníc si začiatkom 80. rokov 19. storočia vyžiadala stavbu vhodných parných rušňov s nízkou obstarávacou cenou i prevádzkovými nákladmi, primeranými nápravovými zaťaženiami a vysokou priechodnosťou oblúkmi. V období rokov 1880 až 1885 sa intenzívne hľadalo najvhodnejšie usporiadanie strojov, ktoré by vyhoveli týmto požiadavkám. Problém bol vyriešený v roku 1885, kedy lokomotívka v Budapešti skonštruovala mimoriadne úspešný stroj triedy XII MÁV (MÁV ho neskôr preznačili na rad 377, po prevzatí do stavu ČSD bol rad rušňov preznačený na rad 310.4 a 310.5). Tento rušeň na ďalších dvadsať rokov úplne ovládol prevádzku na trakčne nenáročných uhorských miestnych železniciach.

Základná charakteristika rušňa

Rušeň radu 310.4 je jednoduchý tendrový rušeň s troma spriahnutými nápravami. Dvojkolesia s lúčovými kolesami pomerne veľkého priemeru 1 110 mm sú uložené vo vonkajšom plechovom ráme bez stavacích klinov osových ložísk. Ojničné aj spojničné čapy sú ku kolesám pripevnené tzv. hallskými kľukami. Rušeň má dva parné stroje s plochými šupátkami bez predného vedenia, ktoré poháňajú druhú nápravu. Rozvod Stephenson je umiestnený medzi spojnicami a rámom rušňa. Rušne pôvodne používali kotly s medeným kúreniskom so stropnými rozperkami, od roku 1889 začal výrobca používať odlišnú konštrukciu s pecou typu Polonceau bez stropných rozpier, ktoré boli vhodnejšie pre používanie tvrdej vody. Pre konštrukciu rušňa je typický nízko položený kotol a dlhá dýmnica s vysokým komínom typu Prüsmann.

Rušne radu 310.4 majú zásobu vody objemu 4,3 kubického metra uloženú vo vaniach na oboch stranách kotla a zásobu uhlia objemu 1,5 kubického metra v uhláku umiestnenom v búdke rušňovodiča, Rušne sú schopné prechádzať oblúky s minimálnym polomerom 90 m. Veľké previsnuté hmoty parných strojov a skriňového kotla ohrozovali stabilitu rušňa pri jazde vyššou rýchlosťou a preto konštruktéri obmedzili najvyššiu dovolenú rýchlosť rušňa na 45 km/h (pri strojovom chode dokonca iba 30 km/h), pre vtedajšiu prevádzku na miestnych železniciach to ale postačovalo. Väčšina rušňov tohto radu mala len ručnú brzdu, ale niektoré boli vybavené zariadením samočinnej tlakovej brzdy sústavy Westinghouse. Niektoré rušne boli okrem toho vybavené parnou priamočinnou brzdou.

V priebehu výroby bolo vyrobených celkom 534 rušňov. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 prešlo  Rušne slúžili na miestnych tratiach až do roku 1957. Po ich vyradení z prevádzky ČSD sa veľmi často používali vo vlečkovej doprave.

 Základné technické údaje

VýrobcaLokomotívka Budapešť, Uhorský Arad
Rozchod [mm]1435
Usporiadanie pojazduC
Priemer hnacích dvojkolesí [mm]1100
Hmotnosť rušňa [t]29,1
Počet a typ parných strojov2 / na mokrú paru
Typ rozvoduStephenson
Roštová plocha [m x m]1,2
Počet rúr v kotli109
Výhrevná plocha rúrok [m x m]47,25
Výhrevná plocha kúreniska [m x m]5
Výhrevná plocha celková [m x m]57,25
Tlak pary v kotli [bar]10
Priemer valcov parného stroja [mm]350
Zdvih piestov [mm]480
Indikovaný výkon kotla [kW] / [ks]221 / 300
Maximálna rýchlosť [km/h]45
Roky výroby1885 – 1902

PrevádzKa rušňov radu 310.4

Rušne svojou konštrukciou vyhovovali prevádzke na menej sklonovo náročných tratiach celého Uhorska. Vďaka pomerne jednoduchej konštrukcii, robustnosti a spoľahlivosti v prevádzke boli obľúbené u personálu. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 rušne pripadli nástupníckym štátom, do vlastníctva novovzniknutých ČSD sa dostalo celkom 53 rušňov tohto radu. Veľká väčšina z nich zostala v prevádzke na Slovensku. V tridsiatych rokoch boli do prevádzky ČSD postupne zaraďované moderné rušne a tak rušne radu 310.4 postupne prechádzali z traťovej služby na posun a niektoré boli predávané na vlečky alebo zrušené. V roku 1939 ČSD vlastnili ešte 31 rušňov tohto typu.

Po skončení 2. svetovej vojny a upokojení pomerov sa ukázalo, že vojnové udalosti spôsobili úbytok rušňov tohto radu – k 31.12.1946 vlastnili ČSD už len 16 rušňov radu 310.4. Tieto rušne sa využívali najmä v posunovej službe, niektoré slúžili ako vykurovacie kotly. Od začiatku päťdesiatych rokov minulého storočia boli rušne postupne rušené a predávané do priemyslových podnikov. Posledným zrušeným rušňom bol rušeň 310.442 vyradený dňa 6.4.1957.

Pri spracovaní článku boli využité nasledujúce zdroje informácií:

  • J.Kubáček a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska, ŽSR, Bratislava 2007
  • J.Bek – Z.Bek: Encyklopedie železnice – Parní lokomotivy ČSD [1], Corona, Praha 2002
  • J.Motyčka: Encyklopedie železnice – Parní lokomotivy ČSD [4],  Corona, Praha 2001
  • Z. Zlínský: Parní lokomotivy na našich kolejích: řada 310.4, http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/003478-Parni-lokomotivy-na-nasich-kolejich-rada-3104/