ČSD objednali v roku 1946 rušne určené pre dopravu osobných diaľkových rýchlikov a osobných vlakov, ale aj rýchlych nákladných vlakov. Objednávateľ si zvolil koncepciu dvojvalcových rušňov s tendrom a usporiadaním náprav 2′ D 1′. Výrobou rušňov bola poverená lokomotívka Škoda v Plzni, ktorá v konštrukcii uplatňovala najmodernejšie technológie a konštrukčné prvky v tom čase používané v zahraničí. V našej železničnej prevádzke sa tak objavil parný rušeň s novými konštrukčnými prvkami. Napríklad kotol sa od predchádzajúcich typov rušňov odlišoval použitím spaľovacej komory a varníka.
Kotol stavaný na pretlak 16 bar má stred 3300 mm nad temenom koľajnice. Valcový kotol je zvarený z dvoch prstencov, z ktorých jeden má vnútorný priemer 1758 mm a druhý kužeľový 1800 mm. Valcový kotol má trubkovnice 5250 mm vzdialené od seba a celková dĺžka kotla je 12 000 mm. Prehrievač sa skladá z 33 článkov. Natriasacie rošty systému Houlson s pohyblivými komôrkovými roštnicami rozdeľujú kúrenisko do štyroch polí. Kúrenisko je vyrobené z plechov hrúbky 9,5 mm. Sú v ňom dve varné rúry vnútorného priemeru 64 mm. Medzi varnými rúrami je varník, ktorého steny zväčšujú vykurovaciu plochu kúreniska. Voda sa vo varníku prehrieva omnoho rýchlejšie, ako v ostatných častiach parného kotla. Zohriata voda vo varníku tak lepšie cirkuluje, a tým podporuje vývin pary v kotli.
Pohľad do pece rušňa 475.196 – v hornej časti vzadu vidno trubkovnicu s žiarnicami a plamenicami, v strednej časti klenbu pece s varnými rúrami a varníkom a v dolnej časti komôrkové roštnice otočného roštu.
Ďalšou novinkou použitou v konštrukcii kotla je spaľovacia komora. Pecná trubkovnica je u rušňov tohto radu posunutá dopredu, smerom ku komínu. Tým vznikol priestor pomenovaný “spaľovacia komora”. V tomto priestore dochádza k dokonalejšiemu spaľovaniu horľavých plynov uvoľnených z paliva. Spaľovacou komorou sa tiež zväčšila vykurovacia plocha kúreniska.
Klenba s varnými rúrami a varníkom v peci rušňa 475.196, v pozadí spaľovacia komora a rúrkovnica kotla
Komín je dvojitý, je použitá výfuková hubica systému Kylchap.
Na prvom kotlovom prstenci sa nachádza napájací parný dóm spoločne so vzduchovým piesočníkom. Na druhom prstenci je umiestnený parný dóm s regulátorom a dve poisťovacie záklopky Pop-Coale priemeru 90 mm. Pôvodný komín normálnej nízkej konštrukcie mal uzatváraciu klapku.
Dýmnica rušňa 475.196 – v zadnej časti vidno rúrkovnicu s prehrievačom pary, po bokoch sú rúry na prívod pary do parných strojov a v strede je výfukové zariadenie Kylchap a iskrojem.
O napájanie kotla vodou sa starajú dva injektory – na pravej strane nesací ASZ 9 a na ľavej strane napájač Friedmann triedy LF XIII/12 na výfukovú paru. Kotol je okrem nitovaného spojenia valcového a skriňového kotla celý zváraný. Kotlové usadeniny sa z kotla odstraňujú dvomi odkaľovačmi P/O.
Napájač ASZ 9 na rušni 475.196
Vybavenie stanovišťa rušňovodiča bolo oproti iným rušňom zdokonalené použitím indikačných prístrojov, ktoré mali pomôcť zvýšiť hospodárnosť jazdy. Patrí medzi ne pyrometer (teplomer) ukazujúci teplotu pary v prehrievači, ukazovateľ tlaku pary v dyšni a šupátkach a vákuometer na meranie podtlaku v dýmnici.
Rám rušňa je trámcový. Rám podvozka má dve plechové postrannice hrúbky 80 mm, ktoré sú navzájom spojené strednou výstuhou z oceľoliatiny a výstuhami zvarenými pri klzniciach ložísk. Vpredu je umiestnený dvojnápravový podvozok s obojstranným posunom 85 mm, rázvorom 2300 mm a kolesami priemeru 880 mm. Prvé spriahnuté dvojkolesie je pevné, hnacie a druhé spriahnutié dvojkolesie majú okolky stenčené o 15 mm, tretie spriahnuté dvojkolesie je opäť pevné. Priemer hnacích aj spriahnutých dvojkolesí je 1750 mm. Všetky dvojkolesia vrátane zadného behúňa sú medzi sebou prevahadlované. Zadný behúň je umiestnený v Bisselovom podvozku v vonkajším ojom s obojstranným posunom 85 mm, s kolesami priemeru 1150 mm. Dvojkolesia majú všetky ložiská klzné, hnacie a spriahnuté nápravy majú stavacie kliny Franklin. Ložiská Bisselovho podvozku majú obežné mazanie.
Parný dvojvalcový stroj so šupátkami priemeru 280 mm má výkon 1480 kW (1950 koní). Parné valce priemeru 530 mm sú liatinové s liatinovými puzdrami. V niektorých rušňoch tohto radu sú použité piesty oceľoliatinové s liatinovými tesniacimi krúžkami a piestnicou s predným vedením, u iných sú piesty kované s delenými bronzoliatinovými piestnymi krúžkami a piestnicou bez predného vedenia.
Parný stroj a Heusingerov rozvod na rušni 475.196
Rozvod je Heusingerov a ovláda sa servomotorom na stlačený vzduch, núdzovo na paru. Posúvače (šupátka) typu Trofimov sú konštruované na vnútorný vstup pary, križiaky majú jednopravítkové vedenie.
Brzdová výstroj sústavy Westinghouse sa skladá z jedného jednoduchého rozvádzača, brzdiča samočinnej brzdy Škoda N/O a dvojcestného kohúta priamočinnej brzdy. Vzduch pre tlakovú brzdu dodáva dvojstupňový združený kompresor.
Rušne sú vybavené elektrickým osvetlením na napätie 24 V a registračným rýchlomerom Teloc.
Pri technicko-bezpečnostných skúškach rušne dosiahli rýchlosť 115 km/h. Podľa služobných pomôcok mal rušeň na rovine utiahnuť vlak zložený zo štvornápravových rýchlikových vozňov hmotnosti 600 ton rýchlosťou 100 km/h, rovnaký vlak na stúpaní 5 promile rýchlosťou 60 km/h a na stúpaní 10 promile rýchlosťou 32 km/h.
V priebehu výroby sa postupne menila konštrukcia niektorých častí a mierne aj vzhľad vyrábaných rušňov – menil sa tvar usmerňovacích plechov. Zdokonaľoval sa podvozok, postupne sa začali používať nápravové valivé ložiská. Postupne sa rušne zjednocovali – v päťdesiatych a šesťdesiatiych rokoch boli na rušne umiestnené dyšny typu Kylchap. V rušňoch sa upravovali a tým zjednocovali popolníky, klapky, rošty, zosilňovali sa podvozky a ich vybavenie ako pružnice, výstuhy a podobne. Na rušne sa postupne dosadzoval mechanický prikladač, parné kúrenie na stanovisku rušňovodiča a realizovali sa ďalšie úpravy. Cieľom všetkých úprav bolo odstrániť najčastejšie sa vyskytujúce poruchy a po prevádzkovej a opravárenskej stránke zjednotiť rušne jednotlivých sérií a vytvoriť tak ekonomicky najdokonalejší parný rušeň ČSD.
Rušne používali tendre radu 935.0 a 932.3. K rušňom 475.101 až 475.155 boli dodané tendre radu 935.0. Vyrábali ich Škodove závody, ČKD Slaný a Tatra Smíchov. Dodávali sa v rokoch 1947 a 1948 aj k rušňom radu 498.0 a 534.03 – celkom bolo dodaných 188 kusov. Tendre radu 932.3 k rušňom 475.156 až 1147 boli vyrobené v Škodovke (výrobcom bola Mostáreň V Hradci Králové). Celkom bolo vyrobených 99 kusov, tri boli použité u rušňov radu 476.0 a niektoré slúžili ako záložné.
Časom sa na tendre dodával mechanický prikladač paliva. Prvé prikladače pre rušne 475.1 56 až 182 boli privezené z Francúzska od firmy Stein et Roubaix, S. A. a mali typové označenie “Standard Stocker”. Tendre rušňov 475.183 a 1147 boli vybavené už mechanickým prikladačom paliva Škoda. Prikladače sa líšili mazaním parného stroja, francúzske prikladače mali kondenzačnú maznicu, české prikladače mali mazací lis.
Rušne boli postupne dodávané až do septembra 1948. Rušne boli distribuované do výhrevní Košice, Bohumín, Přerov, Břeclav, Česká Třebová, Praha Masarykovo nádraží, Praha Vršovice, Hradec Králové, České Budějovice, Plzeň, Cheb a Chomutov. ďalšia dodávka pokračovala od apríla do septembra 1951. Rušne sa postupne dostali do diep a výhrevní Nové Zámky, Zvolen, Bratislava, Veselí na Moravě, Brno, Louny, Trutnov a Děčín. Vzhľadom k hospodárnosti sa počet rušňov tohto radu nemenil.
Podstatné zníženie počtu rušňov na 134 nastalo až v roku 1972. Ako pokračovali dodávky motorových rušňov, klesali postupne počty rušňov radu 475.1 až do roku 1980.
