Rušne radu 475.1 patrili medzi najobľúbenejšie parné rušne českých aj slovenských rušňovodičov najmä pre ich vysokú spoľahlivosť. Vďaka premyslenej jednoduchej konštrukcii a ich charakteristickému výtvarnému riešeniu, ktoré rušňu prinieslo prezývku “Šľachtičná”, rušne patrili k vrcholom československej školy parných rušňov.
Rušne objednali ČSD koncom roka 1945 a boli určené najmä pre osobnú dopravu na diaľkových tratiach. Medzi základnými požiadavkami uvádzali výkon 1 750 až 2 000 k (1 300 až 1 450 kW) a súčasne nízka hmotnosť na nápravu. Vývoj a konštrukciu rušňa prevzala lokomotívka Škoda v Plzni a už začiatkom roka 1946 sa rozbehli intenzívne projekčné práce. Po dohode s objednávateľom sa stanovilo, že pojazd bude v usporiadaní 2´D 1´ s predným dvojnápravovým podvozkom, štyrmi spriahnutými dvojkolesiami priemeru 1 750 mm a zadným jednonápravovým podvozkom s Bisselovým vonkajším ojom. Vzhľadom k požiadavkám na veľký akčný rádius bol zvolený štvornápravový tender radu 935.0.
V konštrukcii kotla a hnacieho mechanizmu sa uplatnil rad noviniek. Prvý krát sa použila spaľovacia komora a Nicholsonov varník, čo umožnilo zvýšiť účinnosť rušňa a viedlo k veľmi nízkej spotrebe uhlia. Od druhej série boli prvý krát montované mechanické prikladače paliva – najskôr francúzskej výroby (podľa americkej konštrukcie), neskôr už vlastné výrobky firmy Škoda. Zaujímavý a veľmi praktický bol aj natriasací rošt Houlson. Parný stroj bol dvojvalcový, jednoduchej konštrukcie s dobre prístupnými dielmi, ktoré vyžadovali minimálnu údržbu. Prvý rušeň vyrobili v Plzni už v roku 1947 a 2. decembra 1947 ho odovzdali ČSD. Pri skúšobných jazdách dosiahol rušeň rýchlosť 115 km/h a výkon 1 400 kW.
Celkom v Plzni vyrobili 147 rušňov v troch sériách, ktoré sa v drobných detailoch vzájomne odlišovali. Na tretiu sériu nadväzovala ešte dodávka 25 rušňov pre obnovu železníc v Kórejskej ľudovodemokratickej republike. Aj tam sa tieto rušne veľmi dobre osvedčili. Jeden z posledných vyrobených rušňov, 475.1142, sa dostal do Čínskej ľudovej republiky, kde so zeleným náterom jazdil takmer pol roka.
U ČSD zostali rušne až do ukončenia parnej trakcie, jazdili v mnohých rušňových depách a často si rušňovodiči žiadali ich nasadenie namiesto výkonnejších trojvalcových rušňov radu 498.0. V súčasnosti sú prevádzkyschopné 4 rušne – prototypový rušeň 475.101 v Lokomotivním depu Brno, rušeň 475.111, rušeň 475.179 umiestnený v Děčíne, rušeň 475.1142 v zbierkach Národného technického múzea v Prahe a rušeň 475.196 v zbierkach Múzejného a dokumentačného centra ŽSR deponovaný vo Výhrevni vo Vrútkach.
| Výrobca | Škodovy závody, n.p. Plzeň |
| Rozchod | 1435 mm |
| Adhézna hmotnosť | 61,2 t |
| Služobná hmotnosť | 102,7 t |
| Usporiadanie pojazdu | 2´D 1´ |
| Priemer hnacích dvojkolesí | 1750 mm |
| Počet parných valcov | 2 |
| Plocha roštu | 4,34 m2 |
| Výhrevná plocha kotla | 201,0 m2 |
| Maximálny pretlak pary | 15 bar |
| Indikovaný výkon | 1435 kW |
| Maximálna rýchlosť | 100 km/h |
| Dodávky v roku | 1947 – 1951 |
