Elektrické rušne radu E 499.0 aj ich nasledovníci E 499.1 boli vyvíjané ako univerzálne rušne. Avšak ich univerzálnosť nebola prakticky použiteľná. Ich prevod 1:2,27 umožňoval maximálnu rýchlosť 120 km/h. Táto rýchlosť však nie je použiteľná pre vlaky nákladnej dopravy. Pre nákladné vlaky je vhodnejší iný prevod, ktorý umožňuje väčšiu ťažnú silu pri rozjazde ťažkého nákladného vlaku.
Preto bol v priebehu roku 1960 upravený sériový rušeň radu E 499.1 pre nákladnú dopravu. Úprava spočívala vo vložení medzikola do prevodovky, čím sa zmenil prevod na 1:3,11. Zmenou prevodu sa zvýšila ťažná sila pri rozjazde. Rušeň bol naviac zaťažený balastom, čím sa zvýšila jeho hmotnosť na 88 t. Rušeň bol označený E 469.0. Ešte v roku 1960 sa začala sériová výroba mierne upravených rušňov označených radom E 469.1.
Rušne tohto radu sa úspešne zapojili do vozby nákladných vlakov, svojím výkonom však nemohli konkurovať parným rušňom radu 556.0, pre ktoré v tých časoch nebolo zvláštnosťou dopravovať vlaky ťažké aj 4000 t. Také záťaže dokázali prepraviť elektrické rušne len v prípade zdvojenia rušňov. Prevádzka si vyžadovala výkonnejšie nákladné rušne pričom sa súčasne požadovalo zníženie nápravového tlaku rušňa. Preto boli v roku 1958 vyrobené dva prototypové rušne s továrenským označením 23E1, ktoré železnice označili E 698.0. V rušňoch bolo použité usporiadanie podvozku Co´Co´. Pretože požadovaný nápravový tlak 18 Mp nebol dodržaný, rušne boli preznačené na rad E 699.0.
Oba rušne boli vybavené rovnakými trakčnými motormi ako rušne radu E 499.0, pričom tiež boli použité lamelové spojky Sécheron a prevod 1:2,27. Oba rušne boli intenzívne skúšané a na základe skúšok sa výrobca rozhodol zmeniť prevod rušňa E 699.002 na hodnotu 1:3,11. Maximálna rýchlosť rušňa sa znížila na 90 km/h a rušeň bol preznačený na E 669.001. U druhého rušňa bol vymenený celý podvozok. V novom podvozku boli menej výkonné trakčné motory s tlapovým uložením a prevodom 1:4,238. Rušeň mal tiež maximálnu rýchlosť 90 km/h a bol označený E 669.002.
Na základe konštrukcie tohto rušňa sa v rokoch 1961 a 1962 vyrábala séria rušňov označených E 669.1. Celkom bolo vyrobených 150 rušňov tohto radu.
V rámci vzrastajúcej nákladnej prepravy na tratiach ČSD bolo v rokoch 1963 až 1965 vyrobených ďalších 168 rušňov rovnakej koncepcie. Pretože rušne boli opäť mierne konštrukčne upravené boli označené ako rad E 669.2. Výrobca ich interne označoval 59E1-3. V rušňoch sú použité jednosmerné sériové trakčné motory s trvalým výkonom 465 kW, hodinovým výkonom 500 kW, čo pri použití 6 trakčných motorov dáva rušňu trvalý výkon 2790 kW a hodinový výkon 3000 kW. Vďaka tomuto výkonu rušne dosahujú pri rozjazde ťažnú silu až 345 kN.
Rušne sú dnes v majetku spoločností ČD Cargo a Železničné spoločnosť Cargo Slovensko, ktoré vznikli transformáciou železničných správ, ktoré vznikli po rozdelí ČSD. Okrem toho ich vlastnia aj viacerí súkromní dopravcovia. Dopravujú nákladné vlaky najmä na tratiach Česká Třebová – Olomouc – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou a na odbočných tratiach. Medzi sklonovo najnáročnejšie trate, na ktorých rušne podávajú stále spoľahlivé výkony patria úseky Žilina – Čadca – Jablunkov, Žilina – Liptovský MIkuláš a najmä Liptovský Mikuláš – Štrba – Poprad-Tatry. Pretože šesťnápravové rušne výrazne namáhajú koľajový zvršok, železničná spoločnosť sa ich snaží postupne nahradzovať štvornápravovými rušňami radu 131.
| Výrobca | ŠKODA, n.p. Plzeň |
| Rozchod | 1435 mm |
| Služobná hmotnosť | 120 t |
| Hmotnosť na nápravu | 20 t |
| Usporiadanie pojazdu | Co´Co´ |
| Priemer hnacích dvojkolesí | 1250 mm |
| Napájací systém | 3 kV jednosmerné |
| Menovitý výkon | 2790 kW |
| Maximálna ťažná sila | 345 kN |
| Maximálna rýchlosť | 90 km/h |
| Dodávky v roku | 1963 – 1965 |
