V rokoch 1934 až 1936 Škoda Plzeň postupne dodala ČSD celkom 14 ks motorových vozňov radu M 274.0. Výroba bola rozdelená do troch výrobných sérií. Pohon tohoto motorového vozňa určeného na vozbu rýchlikov zabezpečoval stojatý naftový šesťvalec s elektrickým prenosom výkonu.
Aerodynamicky tvarovaná celokovová skriňa uložená na dvoch podvozkoch s dvojitým vypružením so zhodným rázvorom 2 500 mm je pôdorysne rozčlenená na predné stanovište rušňovodiča, strojovňu, batožinový oddiel, malý oddiel pre cestujúcich s kabínou WC, veľkopriestorový oddiel pre cestujúcich a zadné stanovište. Obe čelá vozňa sú priechodzie, s prechodovými mostíkmi vybavenými zábradlím. Vstup na obidve stanovištia je možný jednokrídlovými dverami na oboch stranách vozňa, vstup na zadné stanovište je súčasne jediným vstupom do priestoru pre cestujúcich. Batožinový oddiel je z vonkajšej strany prístupný z oboch strán vozňa dvojkrídlovými dverami. Vozne tretej série mali batožinový oddiel zväčšený na úkor oddielu pre cestujúcich a počtu sedadiel.
Pohon vozňa zabezpečuje štvortaktný šesťvalcový vodou chladený naftový motor Škoda R 230/6, trakčné dynamo spojené s motorom prírubou a dva trakčné paralelne zapojené a automaticky šuntované elektromotory, ktoré sú tlapovo uložené v zadnom hnanom podvozku. Chladiče motora sú umiestnené na streche strojovne a pod podlahou, odpadové teplo z motora sa využíva ako zdroj teplovodného kúrenia. To bolo od druhej série doplnené elektrickým odporovým kúrením a v tretej sérii navyše zariadením na predkurovanie odstaveného vozňa. Vozeň je vybavený aj zariadením na elektrické vykurovanie prípojných vozňov. Pôvodná olovená spoločná štartovacia a osvetľovacia batéria bola od štvrtého vozňa nahradená alkalickou batériou a v tretej sérii doplnená ďalšou batériou určenou len na osvetlenie.
Brzdovú sústavu vozňa tvorí tlaková brzda, ktorá pôsobí obojstranne na všetky dvojkolia, ručná brzda ovládaná zo stanovišta rušňovodiča brzdí len dvojkolíie priľahlého podvozku, a záchranná brzda. Osvetlenie vozňa je elektrickými žiarovkami, trojbodové vonkajšie návestné osvetlenie je doplnené závesmi pre výložné a koncové svietidlá. Vetranie vozňa je zaisťované vetrákmi nad oknami a spúštacími oknami v oddieli pre cestujúcich a v ďalších priestoroch vozňa, len okná v čelách a čelných dverách sú pevné.
Spracované podľa článku PhDr. Zbyňka Zlínskeho “Motorové vozy na našich kolejích: řada M 274.0” uverejneného na stránke vlaky.net.
