Niekedy sú začiatky aj veľkých vecí úplne nenápadné. A nenápadne začal pred tridsiatimi piatimi rokmi fungovať aj dnešný Spolok Výhrevne Vrútky.
Korene vzniku tohto občianskeho združenia zameraného na opravy a prevádzku historických železničných vozidiel siahajú do osemdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa nadšenci pre železničnú históriu rozhodli v rušňovom depe vo Vrútkach vybudovať pomník a vystaviť na ňom parný rušeň. Pomník mal byť poctou predchádzajúcim generáciám železničiarov a pripomenutím ich náročnej práce. Pri hľadaní parného rušňa vhodného na vystavenie na pomníku nadviazali spoluprácu s novo vytvoreným Múzejným a dokumentačným centrom vtedajšej Správy východnej dráhy ČSD v Bratislave. Výsledkom tejto spolupráce bolo prehodnotenie pôvodného plánu. Nadšenci sa namiesto statického exponátu vystaveného na pomníku rozhodli zrekonštruovať a sprevádzkovať parný rušeň radu 433.0.
Postupne sa začala formovať skupina zapálených, prevažne mladých, ľudí ochotných vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu pracovať na oprave historického rušňa. Pôvodne neformálna skupina sa časom transformovala do Klubu priateľov historických rušňov, ktorý začal oficiálne pracovať v roku 1989. Členmi klubu boli najmä zamestnanci ČSD pracujúci ako rušňovodiči vo Vrútockom depe ale aj pracovníci iných profesií depa a aj ľudia z prostredia mimo železnice.
Prvou spoločnou akciou vznikajúceho klubu bola preprava rušňov 433.008 a 433.028 do Rušňového depa vo Vrútkach. Po obhliadke oboch rušňov padlo rozhodnutie opraviť a do prevádzkyschopného stavu uviesť rušeň 433.023. Na prácach na oprave sa vo svojom voľnom čase podieľali členovia klubu, výdatne im však pri tom pomáhali profesionálni opravári rušňov z vrútockého rušňového depa pod vedením vedúceho opráv pána Ladislava Vladára.
Rekonštrukcia bola úspešne zavŕšená na jar 1991. Dňa 17. mája 1991 absolvoval rušeň 433.023 v úseku Vrútky – Horná Štubňa a späť technicko-bezpečnostnú skúšku a rušeň sa mohol vrátil do železničnej prevádzky, tento raz ako muzeálne vozidlo. Začalo sa obdobie jázd zvláštnych historických vlakov na rôznych tratiach na Slovenska organizovaných pri príležitosti výročí vzniku jednotlivých tratí. Všade, kam členovia klubu s rušňom zavítali, sa stretli s mimoriadne priaznivou odozvou verejnosti.
V októbri 1991 po absolvovaní teoretickej časti kurzu rušňovodiča parnej trakcie, po absolvovaní nadväzujúceho praktického zácviku a vykonaní teoretických a praktických skúšok získalo 9 členov klubu oprávnenie rušňovodiča parnej trakcie. Vďaka tomu sa členovia klubu mohli aktívne ako rušňovodiči a kuriči zúčastňovať jázd mimoriadnych parných vlakov. Záujem verejnosti o jazdy zvláštnych vlakov s parným rušňom podnietil členov klubu uvažovať nad opravou ďalších historických rušňov.
Vďaka skúsenostiam získaným opravou rušňa 433.023 sa už skúsený kolektív pracovníkov rušňového depa rozhodol pre opravu rýchlikového rušňa radu 475.1. Už v lete 1990 prepravili členovia klubu z Bratislavy do Vrútok rušne 475.196 a 475.1130 a v roku 1991 sa začala oprava rušňa 475.196. Pracovníci Rušňového depa Vrútky spolu s členmi klubu prisľúbili, že opravu rušňa dokončia pred konaním 5. Svetového festivalu Slovenskej mládeže, ktorý sa mal uskutočniť v lete roku 1992. Svoj sľub dodržali a oprava rušňa bola úspešne zavŕšená na jar roku 1992 skúšobnou jazdou. V dňoch 12. – 19. júla 1992 sa v Martine uskutočnil 5. ročník Svetového festivalu Slovenskej mládeže, v rámci ktorého sa konali jazdy zvláštnych historických vlakov s rušňami 433.023 a 475.196.
Významným medzníkom v činnosti klubu bolo vybudovanie areálu regionálneho múzea Košicko-bohumínskej železnice, v ktorom boli deponované historické vozidlá prevádzkované členmi klubu. Areál nazvaný Výhrevňa Vrútky s dvojkoľajnou plechovou halou bol odovzdaný do užívania v roku 1995. V nasledujúcich rokoch sa členom klubu podarilo v areáli vybudovať aj malú expozíciu železničnej zabezpečovacej techniky.
Významným impulzom pre činnosť kolektívu nadšencov sa stala príprava osláv 150. výročia železníc na území Slovenska. Pri tejto príležitosti sa s podporou vedenia Železníc Slovenskej republiky podarilo v Rušňovom depe vo Vrútkach zrekonštruovať legendárne vozidlá – motorový vozeň M 274.004 „Modrý šíp“ a rýchlikový parný rušeň 486.007 „Zelený Anton“. Obidve vozidlá boli a dodnes sú ťahákmi pre návštevníkov na podujatiach, ktorých sa zúčastnia. Pripomenutie 150. výročia železníc na Slovensku bolo veľmi úspešné nielen počas regionálnych osláv vo Vrútkach ale aj pri celoštátnych oslavách v Bratislave.
Aj keď všetky spomínané historické vozidlá boli a dodnes sú majetkom Železníc Slovenskej republiky v správe ich organizačnej zložky Múzejné a dokumentačné centrum (dnes transformované na Železničné múzeum Slovenskej republiky – ŽMSR), zostali v starostlivosti členov klubu vo Vrútkach. Do opatery členov klubu sa postupne dostali aj ďalšie muzeálne historické koľajové vozidlá – parný rušeň 556.036 „Štoker“, parný rušeň 310.433 „Kačena“, dieselelektrické rušne T 678.1168 „Sergej“ a T 435.093 „Ťapka“ a elektrické rušne E 499.047 „Bobina“ a E 669.2133 „Rakaňa“. K rušňom pribudli aj muzeálne osobné vozne Aa (1138), Bai (4-4356), služobný vozeň Da (7547), osobný prípojný vozeň Calm (4-7100), služobný vozeň D (6-0497) a lôžkový vozeň WLAB. Členovia klubu vozidlá prevádzkovali, priebežne opravovali drobné poruchy a v prípade väčších porúch spolupracovali s opravármi z vrútockého rušňového depa.
V súvislosti s transformáciou ŽSR sa členovia klubu rozhodli zriadiť právny subjekt – občianske združenie Spolok Výhrevne Vrútky, ktoré bolo zaregistrované v januári 2002. Členovia spolku sa rozhodli prezentovať svoju činnosť aj pred verejnosťou. Preto začali pri príležitosti Medzinárodného dňa detí organizovať najskôr Dni otvorených dverí, ktorého prvé dva ročníky v rokoch 2005 a 2006 sa konali v areáli Výhrevne Vrútky, v roku 2007 v priestoroch železničnej stanice Vrútky a od roku 2008 pod názvom Železnica pre deti v prenajatých priestoroch v rušňovom depe. Súčasťou týchto akcií bola vždy statická výstava spravovaných historických železničných vozidiel ale aj jazdy zvláštnych vlakov. Postupne vďaka spolupráci s inými obdobne zameranými klubmi na Slovensku, vďaka spolupráci s členmi Dobrovoľného hasičského zboru v Priekope a vďaka spolupráci so železničnými spoločnosťami ZSSK a ZSSK Cargo a so zahraničnými inštitúciami sa akcia rozrástla na významnú spoločenskú udalosť regiónu severozápadného Slovenska.
Aktivity klubu sa postupne rozrastali. Okrem organizovania už spomenutej akcie Železnica pre deti sa členovia spolku pravidelne zúčastňovali obdobných akcií na Slovensku ale aj v zahraničí. Okrem pravidelných akcií pripravili množstvo jázd zvláštnych vlakov organizovaných pri príležitosti rozličných výročí. Množstvo jázd bolo organizovaných pre verejnosť, ale uskutočnilo sa aj veľa neverejných jázd pre slovenské alebo zahraničné cestovné kancelárie a zahraničných fotografov.
Členom klubu sa vďaka mimoriadnemu úsiliu podarilo postupne zakúpiť ďalšie historické vozidlá. Od Českých dráh sa podarilo zakúpiť motorové rušne T 478.2012 (dnes 749.248) a T 478.2011, od ZSSK vyradené motorové vozne M 262.0128 a 811.007, vyradený a poškodený motorový rušeň 750.182, súpravu vyradených osobných vozňov radu Y (ležadlové vozne Bac, vozeň 1. triedy Aa, vozeň 1./2. triedy ABa, služobný vozeň BDa), osobný vozeň radu Bh a reštauračný vozeň WRAB. Na všetkých zakúpených vozidlách postupne vykonávali potrebné opravy a nefunkčné z nich postupne uvádzali do prevádzkového stavu. Popri tom samozrejme priebežne udržiavali v prevádzkovom stave všetky vozidlá, ktoré majú prenajaté od ŽMSR. V spolupráci so ŽMSR pritom pre všetky pojazdné vozidlá zabezpečovali všetky potrebné revízie, aby všetky historické vozidlá boli stále spôsobilé pre prevádzku na tratiach ŽSR a v zahraničí.
Spracované podľa nasledujúcich zdrojov informácií:
Jiří Kubáček: 35 rokov železničného múzea SR, Vydali v roku 2018 Železnice Slovenskej republiky
Kronika Spolku Výhrevne Vrútky
