Všetky vozne prvej série radu M 274.0 boli dodané do výhrevne Praha Masarykovo nádraží a boli nasadzované najmä na spešné vlaky do Teplíc a Mostu, po prevzatí ďalších vozňov sa ich nasadenie rozšírilo aj na ramená do Českých Budějovíc, Olomouca a Plzne. Po dokončení dodávok bolo v Prahe dislokovaných 10 vozňov, zvyšné 4 boli pridelené do Bratislavy, odkiaľ jazdili s rýchlikmi do Zvolena a Žiliny. Medzi vozňami pridelenými do Bratislavy bol aj vozeň s inventárnym číslom 004.
Po rozpade Československa zostali pražské vozne vo vozňovom parku protektorátnych ČMD, bratislavské pripadli Slovenským železniciam. Počas vojny motorové vozy vzhľadom k nedostatku nafty do prevádzky príliš nezasahovali, neskôr boli vozne ČMD deponované v strojovej stanici Praha-Bubny, v Pečkách a Českých Budějoviciach. Po oslobodení boli postupne uvádzané do prevádzky a boli premiestňované podľa aktuálnych potrieb ČSD. V roku 1946 boli s týmito vozmi zavedené nové rýchlíky z Plzne do Českých Veleníc a Českých Budejovíc a z Prahy do Hanušovíc, Broumova a do Podmokiel. V roku 1948 začali jazdiť s priamymi spojmi z Prahy do Svobody nad Úpou a neskôr aj na rýchlikoch medzi Prahou a Brnom cez Českú Třebovú.
Na jar 1948 boli tieto vozne dislokované v Prahe (vozne s inventárnymi číslami 001, 006, 007, 008, 010), v Českých Budějoviciach (002, 009, 011 ‚ 012) a v Bratislave (003, 004, 005, 013, 014). Neskôr boli niektoré pražské vozne premiestnené do Plzne a bratislavské do Brna-Horních Heršpic. Plzeňské vozne jazdili na rýchlikoch do Brna cez Jihlavu a až do roku 1958 do Železnej Rudy a Českých Budějovíc. Brnenské „modré šípy“ vozili rýchliky Brno – Trenčianska Teplá – Nové Zámky a jazdili aj do Bratislavy či smerom na Jihlavu.
Súmrak „modrých šípov“ rady M 274.0 začal začiatkom 50. rokov minulého storočia dodávkami nových motorových vozňov radu M 262.0. Napriek tomu, že neboli ešte príliš opotrebované či zastaralé, ČSD ich začali vyraďovať – prvé v roku 1952, posledné o sedem rokov neskôr. Doba jednoducho nepriala rozmanitým a nepočetným radom hnacích vozidiel, ktoré charakterizovali predvojnový park ČSD nielen v motorovej trakcii. Administratívne zrušenie však našťastie neznamenalo faktickú likvidáciu všetkých vozňov. Časť z nich našla svoje ďalšie využitie v odvetví traťového hospodárstva; niekoľko ich bolo predaných podniku Elektrizace železnic Praha. Ten ich upravil pre svoje potreby a využíval ich minimálne do roku 1975.
Štyri z nepotrebných vozňov Elektrizace železnic Praha pôvodného radu M 274.0 boli prevezené do depa v Českej Třebovej, kde sa mali stať súčasťou zamýšľaného, avšak nikdy nerealizovaného skanzenu železničnej techniky. Tam niekoľko rokov chátrali, až boli v júni 1990 tri z nich (M 274.002, 04 a 05) odovzdané Múzejno-dokumentačnému centru Správy Východnej dráhy ČSD v Bratislave a po rozdelení ČSD sa stali majetkom MDC ŽSR. V roku 1995 boli tieto vozne pristavené do dielní RD Vrútky, kde bol s použitím dielov z ostatných vozňov renovovaný vozeň M 274.004, najskôr len do vystavovateľného stavu, v ktorom bol predstavený pri oslavách 150 rokov železnice na Slovensku v auguste 1998. K jeho sprevádzkovaniu došlo až v roku 2000 a jeho prvým výkonom bolo vedenie vlaku pre zahraničnú cestovnú kanceláriu 12.7.2000. Odvtedy je využívaný ako prevádzkové historické vozidlo pri nostalgických aj komerčných jazdách a prezentáciách na Slovensku aj v zahraničí.
Motorový vozeň M 274.004
Zachovaný motorový vozeň M 274.004 bol z výroby dodaný 10.12.1934 do výhrevne Praha-Masarykovo nádraží a v roku 1948 bol vykazovaný v RD Bratislava. Tu bol tiež dňa 31.1.1959 zrušený. Neskôr bol deponovaný v rušňovom depe Brno – Heršpice. Odtiaľ bol prevezený do Opravovne trakčného vedenia (OTV) v Nymburku a ďalších 15 rokov na ňom jazdil rušňovodič Václav Vojáček. Aj keď motorový vozeň slúžil v OTV, nebola na ňom realizovaná prestavba domontovaním plošiny.
Spracované podľa článku PhDr. Zbyňka Zlínskeho “Motorové vozy na našich kolejích: řada M 274.0” uverejneného na stránke vlaky.net a podľa spomienok pána Zdeňka Ledra.
