Sobota 16. februára 2008 bola dňom rozlúčkovej jazdy s historickým rušňom 310.433 prezývaným Kačena. Vo februári 2008 totiž skončila platnosť revízie kotla tejto lokomotívy a pred schválením ďalšej prevádzky sa rušeň musí podrobiť dôkladnej oprave.
Rušeň vyrobila Strojáreň královských štátnych dráh Budapešť vo filiálke Weitzer v Arade pod výrobným číslom 957. Po prevzatí MÁV rušeň dostal číslo XII.5495, po roku 1911 bol preznačený na 377.313. Pri preznačovaní vozidiel v roku 1925 mu ČSD pridelili číslo 410.433.
Do 5.10.1935 bol evidovaný vo výhrevni Zvolen, od tohto dátumu prešiel do správy výhrevne Košice. V rokoch 1949 – 1950 bol evidovaný v depách Leopoldov a Prievidza. V roku 1931 v rámci veľkej opravy dostal rušeň nový kotol, ktorý vyrobili dielne štátnych dráh v Prahe, Masarykovo nádražie s výrobným číslom 1655. V roku 1953 bol rušeň v ČSD zrušený, ale už od októbra 1952 rušeň slúžil na posune v cukrovare Pohronský Ruskov. Službu v cukrovare rušeň ukončil vo veku 74 rokov v roku 1970.
Od tohto okamihu sa začala jeho životná etapa múzejného rušňa. Rušeň po skončení prevádzky zrekonštruovala skupina nadšencov s podporou pracovníkov Švermových železiarní v Podbrezovej. Rušeň sa stal jedným z prvých exponátov Múzejného a dokumentačného centra ŽSR. V roku 1996 sa podrobil ďalšej rekonštrukcii, pri ktorej bol aspoň čiastočne vrátený do pôvodného stavu. Túto rekonštrukciu vykonali pracovníci Rušňového depa vo Vrútkach. A v tejto podobe rušeň jazdil až do dnešných dní.
Od rekonštrukcie v roku 1996 sa o rušeň starali členovia Spolku Výhrevne Vrútky. Rušeň pravidelne prezentovali na každoročnom stretnutí historických vozidiel v Bratislave a urobili s ním mnoho jázd pre verejnosť. Rušeň 310.433 mohli vidieť návštevníci množstva nielen železničných akcií. Rozlúčkovou jazdou vo februári 2008 sa dočasne ukončila muzeálna prevádzka rušňa a rušeň sa musí podrobiť generálnej oprave kotla.
Pretože vo februári 2008 sa končila platnosť revízie kotla, členovia Spolku Výhrevne Vrútky sa rozhodli ešte pred ukončením platnosti revízie usporiadať rozlúčkovú jazdu. Jazda sa uskutočnila ako súčasť akcií organizovaných pri príležitosti 160. výročia príchodu prvého vlaku na Slovensko. Trasa rozlúčkovej jazdy bola viac-menej jasná okamžite potom, ako padlo rozhodnutie zorganizovať jazdu. Vzhľadom k pomerne malému dojazdu lokomotívy, sme si zvolili trasu, ktorá sa pre podobnú jazdu javí ako optimálna: Vrútky – Oravský Podzámok a späť.
Prípravy jazdy sa začali niekoľko týždňov pred samotnou akciou a spočívali v kontrole a oprave drobných chýb zistených na osobných vozňoch. Vzhľadom k tomu, že jazdu sme organizovali v polovici februára, museli sme počítat s možnosťou nočných mrazov. Preto bolo možné vodu do rušňa napustiť až bezprostredne pred zakúrením v peci. Vodu bolo pritom potrebné napustiť aj do cisterny, ktorá bola zaradená v požiarnom vlaku a samozrejme bolo potrebné zavodniť aj rušeň požiarneho vlaku – Ťapku T 435.093. Toto bola práca na celý deň pred jazdou. V peci Kačenky sme zakúrili už v piatok popoludní a nechali sme ju postupne sa dostať do tlaku.
V sobotu zavčas ráno už bola mašinka v plnom tlaku a mohli sme ju pripojiť na čelo súpravy historických vozňov a súpravu začať vykurovať. Februárové počasie nám však takmer zmarilo jazdu. Už niekoľko dní pred rozlúčkovou jazdou sa v noci teploty posúvali pod bod mrazu. V noci z piatku na sobotu však prituhlo silnejšie a k mrazu sa pridal aj silný nárazový vietor a husté sneženie. Pretože obavy so zamrznutia Kačenky nám celkom oprávnene bránili doplniť ju vodou v studenom stave, plánovali sme vodu do vaní naplniť až v sobotu ráno v čase, keď mašina bude zohriatá a zamrznutie nehrozilo. Tu nám situáciu skomplikovalo počasie a my sme museli vodu doplniť náhradným spôsobom v spolupráci s našimi priateľmi zo spoločnosti OKV Vrútky. Našťastie sme to všetko stihli tak, aby sme súpravu mohli prisunúť do osobnej stanice a odísť s rozlúčkovým vlakom včas. Aj počasie sa umúdrilo – vietor rozfúkal oblaky a pred deviatou sa ukázal síce mrazivý, ale inak krásny zimný deň.
Rozlúčka s rušňom 310:433 – súprava zvláštneho vlaku pred odjazdom v stanici Vrútky
Po presunutí súpravy do stanice Vrútky bolo treba záujemcom o jazdu predať rezervované cestovné lístky a usadiť ich do vagónikov. Stihli sme to všetko včas a popri tom sme ešte stačili o našej akcii informovat televízny štáb televízie JOJ.
Podľa plánu niekoľko minút po deviatej súprava vyrazila do Kraľovian. Pretože bola pomerne silná zima a Kačenka vykurovala súpravu parou, rozhodli sme sa šetriť vodu aj uhlie. Preto sme pre prvú časť cesty spojili súpravu mimoriadneho parného s historickými vozidlami s požiarnym vlakom, pričom ťažnú silu vyvíjal vložený rušeň T 435.093. Po príjazde do Kraľovian sme však súpravy rozdelili a ďalej už pokračovali každá zvlášť.
Rozlúčka s rušňom 310:433 – súprava zvláštneho vlaku v Kraľovanoch
Aj z Kraľovian sme vyrazili podľa plánu. Rozlúčková jazda sa stretla u nadšencov historických vozidiel s velkým ohlasom. Známkou záujmu o jazdu bolo jednak rezervovanie všetkých voľných miest v súprave v priebehu niekoľkých dní po zverejnení akcie, jednak desiatky nadšencov pozdĺž trate na Orave. Prvá skupina fotografov sa objavila hneď po výjazde z tunela za Kraľovanmi. Fotografi sprevádzali súpravu prakticky počas celej jazdy.
Rozlúčka s rušňom 310.433 – výjazd zvláštneho vlaku z tunela za Kraľovanmi
Aby ani cestujúci vo vlaku neprišli o zaujímavé fotografie, pripravili sme aj pre nich tri fotografické zastávky. Pri každej zastávke mohli cestujúci vystúpiť z vlaku, súprava niekoľko metrov cúvla a potom urobila rozjazd tak, aby si cestujúci mohli odfotografovat nielen stojaci ale aj pohybujúci sa vlak. Kolegovia fotografi znalí miestnych pomerov vybrali miesta, na ktorých mohli vzniknúť skutočne pekné fotografie.
Rozlúčka s rušňom 310.433 – mimoriadna fotozastávka na trati
Rozlúčka s rušňom 310.433 – zvláštny vlak neďaleko Veličnej
Po príchode do Oravského Podzámku cestujúci mohli navštívit Oravský hrad a pozrieť si zaujímavú expozíciu. Posádky oboch vlakov (historického aj požiarneho) zatiaľ preposunovali rušne na opačnú stranu súprav. Pretože Kačenka minula viac ako dve tretiny vody z vodných vaní, bolo potrebné ju doplniť. Vodu sme priviezli v cisterne v požiarnom vlaku. Po malých technických komplikáciách spôsobených mrazmi, sa to aj podarilo. Kačenka bola ošetrená a vykurujúc súpravu čakala na cestu domov.
Rozlúčka s rušňom 310.433 – príchod zvláštneho vlaku do Oravského Podzámku
Rozlúčka s rušňom 310.433 – posun v Oravskom Podzámku
Spiatočná cesta prebehla tiež podľa plánu bez najmenších problémov. Približne o 17.40 sme dorazili do osobnej stanice vo Vrútkach. Cestujúci vystúpili dúfame spokojní, aj keď asi trocha vymrznutí. Nás čakal ešte návrat do Výhrevne a upratanie celej súpravy. Pretože celý den sa udržal mráz a k večeru ešte prituhlo, bolo nevyhnutné všetky vozidlá opäť odvodniť. Preto sme hneď po príchode do Výhrevne museli vypustiť vodu z cisterny, po vychladnutí motora odvodniť Ťapku a vypustiť vodu z vaní Kačenky. Aby mráz nepoškodil konštrukciu napájačov, prakticky hneď po príchode sme rozobrali oba napájače. Keď v noci klesol tlak v kotli a kotol vychladol, na ďalší deň sme vypustili aj vodu z kotla.
Rozlúčka s rušňom 310.433 – odjazd zvláštneho vlaku z Oravského Podzámku
Rozlúčka s rušňom 310.433 – zvláštny vlak pod ľadovou skalou neďaleko Párnice
Video zo spiatočnej jazdy v úseku Bziny – Medzibrodie
Pretože Kačenka statočne slúžila na všetkých našich akciách, chceli sme sa s ňou dôstojne rozlúčiť. Dúfame, že sa nám to podarilo a že všetci účastníci tejto jazdy odchádzali domov bohatší o zaujímavé zážitky a spokojní, že boli pri tom.
V článku boli použité informácie z knihy: Jirí Kubáček a kolektív: Dejiny železníc na území Slovenska, vydali ŽSR v roku 1999 v Bratislave.
V článku boli použité fotografie Ivana Horniaka, Ladislava Jambora, Ivana Končelíka, Igora Molnára, Milana Vojteka, Jána Tížika, a Petra Nagya.
