Rušne radu 524.1

Po roku 1918 vzrastala hustota dopravy aj v pohraničných oblastiach Československa, kde viedlo mnoho miestnych železníc ale aj viacero hlavných tratí. Zvýšenú potrebu dopravy na týchto tratiach sa ČSD pokúšali pokryť používaním rušňov radu 423.0. Na vozbu nákladných vlakov však potrebovali výkonnejšie rušne. Pretože spravidla nešlo o dlhé trate, vyhovovali tendrové rušne používané na bývalej tzv. Buštehradskej dráhe. Po rekonštrukcii rušňov na prehriatu paru sa ukázali byť veľmi výhodné.

Charakteristika rušňa radu 524.1

Svojou koncepciou sú to dvojvalcové tendrové rušne na prehriatu paru so zásobou uhlia 4,6 metrov kubických a zásobou vody 13 metrov kubických. Určené boli pre výkony na pomerne krátkych vozebných ramenách vedľajších ale aj hlavných tratí.

Pri skúšobných jazdách rušne preukázali výkon asi 1250 koní (t.j. približne 920 kW). Na rovine utiahli vlak hmotnosti 1400 t rýchlosťou 55 km/h, na stúpaní 10 ‰ vlak hmotnosti 350 t rýchlosťou 53 km/h a na stúpaní 20 ‰ 400 tonový vlak rýchlosťou 23 km/h. Týmto výkonom preukázali schopnosť pokrývať nároky kladené na nákladnú dopravu nielen na vedľajších tratiach ale aj na hlavných tratiach. V praktickej prevádzky sa osvedčili prakticky všade. Patrili medzi naše najvýkonnejšie nákladné rušne. Na slovenských tratiach sa používali ako náhrada za staré uhorské stroje, slúžili aj v postrkovej službe u ťažkých rýchlikov a podobne.

Rušne boli dodávané v priebehu rokov 1926 až 1943 v rôznych sériách, ktoré sa od seba v menších alebo väčších detailoch odlišovali. Napríklad séria rušňov 524.1106 až 524.1115 dodaná v roku 1931 lokomotívkou ČKD mala pod ležatým kotlom ešte jeden vodojem a mala zväčšený uhliak. Rovnaká séria bola pokusne vybavená ventilovým rozvodom Lentz namiesto posúvačového. Od ventilového rozvodu sa očakávali najmä výrazné úspory paliva a zlepšenie aj ďalších vlastností rušňov. Zlapšenia však neboli tak výrazné, ako sa očakávalo a preto sa po roku 1945 rušne rekonštruovali na šupátkový rozvod. Predvojnová séria z roku 1938 (524.1127 až 524.1129 – výrobca ČKD) mala modernizovaný kotol s veľkorúrovým prehrievačom a výhrevou plochou kotla zväčšenou na 144,5 m2. Séria vyrobená v roku 1939 Škodovými závodmi (524.1130 až 524.1134) mala vyššie uložený kotol a v šupátkových komorách použité šupátka typu Trofimov. Aby sa hmostnosť rušňa rozdelila rovnomerne, postranné vodné vane sa vpredu zmenšili zmenou tvaru – boli skosené.

V rokoch 2. svetovej vojny sa rušne vyrábali pre potreby Slovenských železníc. Tieto rušne boli vybavené napájacím dómom a opäť rotujúcim ventilovým rozvodom Lentz. Takto jazdili na slovenských tratiach až do prvých rokov po dreuhej svetovej vojne, kedy boli rekoštruované na šupátkové rozvody.

Určitým nedostatkom rušňov bolo zvýšené zaťaženie traťového zvršku vo vodorovnom priečnom aj v zvislom smere. Hoci parametre kolies aj parného stroja odpovedali rýchlosti 60 km/h prerušne tohto radu bola pripustená rýchlosť najviac 55 km/h.

V priebehu vojny boli dodané ešte dve série rušňov radu 524.1. Jednu vyrobili ČKD druhú Škodove závody. V oboch sériách boli použité niektoré vylepšenia – hlavným rozdielom bolo použitie oceľového kúreniska, zväčšila sa výhrevná plocha kotla, použité boli šupátkové rozvody so šupátkami Trofimov, bol upravený pojazd vďaka čomu došlo k lepšiemu vyváženiu rotujúcich a oscilujúcich hmôt, takže mali najväčšiu dovolenú rýchlosť 60 km/h a výkon 1380 koní.

Využitie rušňov bolo najmä v nákladnej doprave, v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia však boli nasadzované aj v osobnej doprave – napríklad na trati Vršovice – Dobříš. Na slovenských tratiach jazdili s nákladnými vlakmi z Banskej Bystrice do Diviak, na trati z Púchova do Štrby, kde pracovali aj v postrkovej službe. Z prevádzky ich postupne vytláčali moderné vozidlá motorovej a elektrickej trakcie. Prevádzka rušňov radu 524.1 bola ukončená v roku 1980.

Základné technické údaje

Výrobca První Českomoravská Kolben
ČKD Praha
Škodovy závody
Rozchod 1435 mm
Adhézna hmotnosť 70,6 t
Služobná hmotnosť 99,5 t
Usporiadanie pojazdu 1´E 1´
Priemer hnacích dvojkolesí 1308 mm
Počet parných valcov 2
Plocha roštu 3,87 m2
Výhrevná plocha kotla 144,5 m2
Indikovaný výkon 920 kW
Maximálna rýchlosť 55 km/h
Dodávky v roku 1924 – 1943