História rušňa 310.433

Rušeň 310.433 bol vyrobený v roku 1896 Strojárňami štátnych dráh v Budapešti pod výrobným číslom 957. Po prevzatí MÁV niesol číslo XII.5495, po roku 1911 bol preznačený na 377.313. ČSD mu pridelili číslo 310.433. Do 5.10.1935 bol evidovaný vo výhrevni Zvolen, od tohto dátumu prešiel do správy výhrevne Košice. V rokoch 1949 – 1950 je evidovaný v depách Leopoldov a Prievidza. V roku 1931 obdržal rušeň nový kotol, ktorý vyrobili dielne štátnych dráh v Prahe, Masarykovo nádražie s výrobným číslom 1655. Rušeň naposledy prevádzkovalo rušňové depo Leopoldov v Prievidzi. Zrušený pri ČSD výnosom č. 124.23/24-52-254 z 2.1.1953, ale už od 4.10.1952 používaný v cukrovare Pohronský Ruskov. V cukrovare v Pohronskom Ruskove jazdil do konca repnej kampane v roku 1970/1971. Potom rušeň zostal odstavený na vlečke.

Tu ho objavili študenti bratislavskej SF SVŠT, ktorí boli obdivovateľmi parných rušňov. Pôvodný zámer bol opraviť stroj do vystavovateľného stavu. Po prehliadke kotla sa však rozhodli pokúsiť sa o opätovné sprevádzkovanie rušňa. Vďaka pochopeniu pracovníkov cukrovaru v Pohronskom Ruskove, ktorí stroj venovali Fakultnému výboru SZM SF SVŠT a Veterán Car Clubu v Bratislave, ktorý sponzoroval opravu kotla a uvedenie do prevádzky, sa rušeň dostal do opravy do Švermových železiarní v Podbrezovej, kde v spolupráci so študentmi SVŠT vykonali jeho generálnu opravu. Vďaka snahe všetkých zainteresovaných sa 28. novembra 1981 rušeň opäť pohol vlastnou silou.

Rušeň začal jazdiť na rôznych príležitostných akciách, najskôr len v okolí Bratislavy, neskôr aj vo vzdialenejších lokalitách. Napríklad v roku 1985 ťahal vlak po náročnej trati z Popradu do Tatranskej Lomnice, inokedy sa zúčastnil jazdy do Veselí nad Moravou ale jazdil aj inde.

V roku 1984 bol rušeň prevedený z vlastníctva Veterán Car Clubu späť do majetku ČSD, v roku 1988 absolvoval poslednú plánovanú redukovanú zostrenú skúšku kotla. Technicko-bezpečnostnú skúšku vykonal rušeň 6. júna 1989 na trati Bratislava – Kvetoslavov a dosiahol pri nej rýchlosť 62 km/h. Posledný výkon absolvoval rušeň 12. septembra 1993 pri oslavách 145. výročia trate Bratislava – Viedeň. Po skončení platnosti revízie kotla sa nepredpokladala ďalšia prevádzka rušňa. Vďaka významu rušňa pre rozvoj železničného múzejníctva na Slovensku padlo o niečo neskôr rozhodnutie opäť ho uviesť do prevádzky.

Opravy sa tentoraz ujali nadšenci z Výhrevne Vrútky. V spolupráci s pracovníkmi Rušňového depa vo Vrútkach sa rozhodli uviesť rušeň do stavu, v akom opustil továreň v Budapešti. Pri komplexnej rekonštrukcii boli na rušeň namontované pôvodné dvojdielne dýmničné dvere a pôvodná búdka. Poisťovacie záklopky Pop Coale boli nahradené pákovými poisťovacími ventilmi, opäť bola naištalovaná vodná nálevka na kotli. Mazací lis bol nahradený pôvodnou kondenzačnou maznicou (lubrikátorom) a elektrické osvetlenie nahradili pôvodné petrolejové lampy. Pôvodnému vzhľadu rušňa pomohlo aj vyleštenie niektorých častí rušňa – nárazníkov, držiakov dýmničných dverí, viek valcov, obručí, ojníc, spojníc a ďalších častí do kovu.

Prevádzkyschopný rušeň bol zverený do starostlivosti členov Spolku Výhrevne Vrútky. Členovia Spolku rušeň udržiavali, realizovali drobné opravy a rušeň prevádzkovali. Zúčastnili sa s ním množstva akcií, kde rušeň predstavili verejnosti, ako aj akcií pre platiacich zákazníkov. Okrem iného sa rušeň zúčastnil natáčania televízneho filmu Doktor Živago, ktorý v koprodukcii Veľkej Británie, Nemecka a USA natočil režisér Giacomo Campiotti podľa rovnomenného románu Borisa Paternaka.

Po uplynutí platnosti revízie kotla v roku 2008 sa ukázalo, že kotol potrebuje rozsiahlejšiu opravu, ktorá nie je v možnostiach členov SVV. Následne bol rušeň presunutý do depozitu Múzejného a dokumentačného centra ŽSR a umiestnený v areáli budovaného Národného železničného parku v starom rušňovom depe Bratislava východ. V roku 2014 prebiehali práce na oprave rušňa do prevádzkyschopného stavu. Na rušni sa vykonala generálna oprava kotla a od roku 2019 je rušeň schopný prevádzky. Aktuálne je rušeň v starostlivosti členov Klubu priateľov histórie železničnej dopravy Bratislava – východ.