vyhrevna-vrutky.sk

Aktualizácia: 16.02.2018

Návšteva: 10841640

Mimoriadny parný vlak pre turistov pred zastávkou Lopej

Parný ru?e? 310.433

Muzeálne koľajové vozidlá 11.08.2007

Akcelerujúca výstavba miestnych železníc si začiatkom 80. rokov 19. storočia vyžiadala stavbu vhodných parných rušňov s nízkou obstarávacou cenou i prevádzkovými nákladmi, primeranými nápravovými zaťaženiami a vysokou priechodivosťou oblúkmi. V období rokov 1880 až 1885 sa intenzívne hľadalo najvhodnejšie usporiadanie strojov, ktoré by vyhoveli týmto požiadavkám.

Rušen radu 310.4

Problém bol vyriešený v roku 1885, kedy lokomotívka v Budapešti skonštruovala mimoriadne úspešný stroj triedy XII MÁV (neskô ho ČSD preznačili na rad 310.4 a 310.5). Tento rušeň na ďalších dvadsať rokov úplne ovládol prevádzku na trakčne nenáročných uhorských miestnych železniciach.

Bola to veľmi jednoduchá tendrovka s troma spriahnutými nápravami bez stavacích klinov osových ložísk, s vtedy obvyklým vonkajším rámom, hallskými kľukami a parným strojom bez predného vedenia poháňajúcim druhú nápravu. Rozvod Stephenson bol umiestnený medzi spojnicami a rámom rušňa. Pri viacerých strojoch sa zvláštnosťou konštrukcie kotla stali pece typu Polonceau bez stropných rozpier. Veľké previslé hmoty stroja i skriňového kotla obmedzili síce najvyššiu dovolenú rýchlosť rušňa na 45 km/h (pri strojovom chode dokonca iba 30 km/h), pre vtedajšiu prevádzku na miestnych železniciach to ale postačovalo.

V priebehu 42 rokov bolo vyrobených celkom 534 rušňov. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 prešlo do vlastníctva ČSD celkom 53 rušňov tohto radu. Rušne slúžili na miestnych tratiach až do roku 1957. Po ich vyradení z prevádzky ČSD sa však veľmi často používali vo vlečkovej doprave.

Rušeň 310.433, ktorý je prvým exponátom zbierky MDC, jazdil do roku 1970 na vlečke cukrovaru v Pohronskom Ruskove. V rokoch 1979 - 1981 bol za pomoci nadšencov vo Švermových železiarňach v Podbrezovej zreštaurovaný. Následnú generálnu opravu vykonali členovia Spolku rušňovodičov Výhrevne Vrútky pracujúceho pri Rušňovom depe vo Vrútkach. Pri tejto oprave boli na rušeň umiestnené dvojdielne dýmničné dvere pôvodného vyhotovenia, pákové poisťovacie ventily, bolo zrekonštruované mazanie parného stroja - mazanie zabezpečuje kondenzačná maznica - tzv. lubrikátor. V rámci rekonštrukcie bolo na rušeň umiestnené pôvodné osvetlenie petrolejovými lampami a kabína rušňovodiča.

Rušeň je stále funkčný. Stále je majetkom Múzejno-dokumentačného centra ŽSR. Deponovaný je vo Výhrevni vo Vrútkach. Jeho prevádzku a opravy zabezpečujú členovia Spolku Výhrevne Vrútky.

Základné technické údaje

 Výrobca

 Lokomotívka Budapešť, Uhorský Arad

 Rozchod

 1435 mm

 Hmotnosť rušňa

 29,1 t

 Usporiadanie pojazdu

 C

 Priemer hnacích dvojkolesí

 1100 mm

 Počet parných valcov

 2 - na mokrú paru

 Roštová plocha

 1,2 m2

 Výhrevná plocha kotla

 51,7 m2

 Maximálny pretlak kotla

 10 atp

 Indikovaný výkon

 221 kW / 300 ks

 Maximálna rýchlosť

 45 km/h

 Dodávky v roku

 1885 - 1927