2. ročník Letnej školy sa uskutočnil v sobotu 5. augusta 2006 opät v priestoroch
Rušnového depa Vrútky a Výhrevne Vrútky. Jej témou bolo dalšie historické vozidlo zo zbierok
MDC – tentoraz dieselelektrický rušen T 679.1168 prezývaný Sergej. Záujem o túto
tému prekonal naše očakávania a dokonca aj kapacitné možnosti. V priebehu 1 a pol
týždna od uverejnenia termínu konania 2. Letnej školy sa zaplnilo všetkých 20 miest a prihlasovanie sme museli
ukončiť.
Scenár akcie bol velmi podobný ako minulý rok. Dopoludnie účastníci strávili
v učebni, kde sme im vysvetľovali činnosť jednotlivých častí rušňa. Pri prezentácii
účastníci dostali pripravené tašky so študijnými materiálmi, poznámkovým blokom
a perom a už ich čakali 4 hodiny informácií o základných konštrukčných
prvkoch rušňa radu 781 a o ich funkcii.
Sériu prednášok začal Dušan Vaňko. Účastníkom v stručnosti opísal históriu vzniku a prevádzky rušnov radu T 679.1, či v dnes platnom označení rušňov radu 781, a uviedol aj stručnú technickú charakteristiku rušnov tohto radu.
Počas dalšej hodiny Peter Nagy účastníkom kurzu vysvetlil základné princípy elektrických strojov. Uviedol teoretické základy princípov činnosti jednosmerných generátorov a motorov. Potom účastníkom objasnil spôsoby usporiadania jednosmerných trakčných motorov z hľadiska rôzneho budenia. Samozrejme vysvetlil vlastnosti a usporiadanie jednosmerných točivých strojov na Sergeji. V závere prednášky ešte vysvetlil spôsoby regulácie prúdu alebo
napätia s využitím bezkontaktných magnetických zosilňovačov použitých aj v riadiacich obvodoch Sergeja.
Po tejto skôr teoretickej časti opäť nastúpil Dušan Vaňko a postupne vysvetlil činnosť dvojtaktného dieselového motora, palivového čerpadla, systému vstrekovania, regulátora, obvodov chladenia, olejový okruh dalších dôležitých agregátov. Pri vysvetľovaní
využil aj pripravený trojrozmerný model regulátora.
Nasledovala krátka prestávka na občerstvenie, ktorú účastníci využili a obom
prednášajúcim položili množstvo otázok týkajúcich sa nielen prezentovaných
tém ale aj iných radomv rušňov používaných v železničnej prevádzke. Po
prestávke ešte chvíľu pokračoval Dušan Vaňko vysvetľovaním činnosti
ďalších dôležitých agregátov na rušni.
Po únavnom dopoludní účastníkov čakal obed. Po chutnom obede pokracovala teoretická cast školy výkladom činnosti elektrických riadiacich a výkonových obvodov rušňa. Opäť Dušan Vaňko detailne vysvetlil, čo sa deje pri štartovaní motora, ako sa riadi výkon rušna
a ako fungujú ostatné dôležité obvody na rušni.

Záver teoretickej časti patril vzduchovej casti rušna, najmä brzdovému systému. Dušan Feňo účastníkom vysvetlil usporiadanie a princíp činnosti tlakovej brzdy DAKO použitej na rušni, činnosť brzdiča DAKO BS2 ako aj brzdica DAKO BP.
Praktická časť Letnej školy sa konala v koľajisku, kde účastníkov očakával
hlavný hrdina Letnej školy – historický rušen T 679.1168. Účastníci si obliekli pracovné odevy, rozdelili sa do menších skupín, v ktorých si postupne prezreli podvozok rušna agregáty
umiestnené na podvozku, rozmiestnenie agregátov v motorovom priestore rušňa, riadiacich
a výkonových obvodov umiestnených vo vysokonapätovej kobke a samozrejme usporiadanie
ovládacích prvkov v kabíne rušňovodiča. V tejto časti sa k Dušanovi Vaňkovi
a Dušanovi Feňovi pripojil aj Peter Buvala, ktorý dlhé roky jazdil na rušňoch tohto typového radu
a vedel účastníkom porozprávať nielen detailné informácie o ovládaní
rušňa, ale pripojil aj mnoho vlastných skúseností a zážitkov.



Praktickú časť ukončilo niekoľko jázd účastníkov na stanovišti rušnovodiča, prípadne aj v motorovom priestore. Ako sa vyjadril jeden z účastníkov, splnil si tým dávny sen – počuť bublajúci motor Sergeja priamo v motorovom priestore. Po odstavení rušňa ešte
niekoľkí nadšenci vyliezli na strechu a pozreli sa na rušeň zhora.
Letnú školu ukončilo rozdanie účastníckych certifikátov a spoločná fotografia pri
Sergeji. A hoci škola tým oficiálne skončila, účastníci sa rozchádzali len veľmi
pomaly, pretože si ešte mali čo povedať s členmi Spolku Výhrevne Vrútky. A opäť rozoberali najrôznejšie témy súvisiace so železnicami. Mnohí z účastníkov
využili príležitosť a prezreli si aj ostatné vozidlá umiestnené v areáli
Výhrevne – či už to boli historické parné, dieselové alebo elektrické rušne.
Každý si vo Výhrevni našiel niečo zaujímavé.

Sme radi, že opäť sme fanúšikom historických železničných vozidiel mohli
priblížiť konštrukciu ďalšieho zaujímavého rušňa a dúfame, že tento deň
strávený vo Výhrevni nepovažujú za stratený. A sľubujeme, že Letnú školu
opäť pripravíme. Tento rok budeme pri sľubovaní opatrnejší ako vlani a radšej nebudeme dopredu
hovoriť, kedy to bude. Ak bude vhodná konštelácia hviezd, možno sa nám podarí Letnú školu
zorganizovat ešte raz tohto roka. Ak nie, tak určite v lete budúceho roka. V každom prípade sa už
teraz tešíme na železničných nadšencov, ktorí nás pravidelne navštevujú.
