Rušne radu E 499.0

Jednosmerný elektrický rušeň radu E 499.0 bol vyvíjaný v päťdesiatych rokoch v plzeňskej lokomotívke Škoda. Jeho úlohou bolo zabezpečovať dopravu na novo elektrifikovanej trati z Prahy do Košíc. Výroba rušňov prebiehala paralelne s výrobou parných rušňov radov 498.1 a 556.0. Nové elektrické rušne mali plánované univerzálne použitie – boli určené na vozbu rýchlikov, osobných vlakov aj nákladných vlakov. Ide o prvú povojnový československý elektrický rušeň pre trate ČSD elektrifikované jednosmernou trakčnou napájacou sústavou s napätím 3 kV. Rušne radu E 499:0 sa stali základom pre vývoj ďalších československých elektrických rušňov.

Charakteristika rušňov radu E 499.0

Vzorom rušňov radu E 499.0 s usporiadaním náprav Bo´Bo´ boli rušne radu Ae 4/4 švajčiarskej dráhy Bern – Lötschberg – Simplon (BLS). Pri konštrukcii boli použité licenčné prvky švajčiarskych firiem Schweizerische Lokomotiv-und Meschinenfabrik (SLM) Winterthur a Société Anonyme des Ateliérs de Sécheron (SAAS) Genéve. Firma SLM Wintertthur spolupracovala na vývoji pojazdu a SAAS Genéve predala licenciu na výrobu lamelovej spojky pre prenos výkonu z trakčného motora na hnaciu nápravu a na niektoré prístroje pre trakčnú výzbroj. Naviac ponúkla pomoc pri vývoji trakčného motora výkonu 600 kW.

Prototyp E 499.001 bol zabehávaný na skúšobnej koľaji v stanici Doudlevice. Pretože ČSD v tom čase ešte nemali dokončenú elektrifikáciu prvých tratí, skúšobné jazdy prototypov E 499.001 a E 499.002 prebiehali v okolí Varšavy v Poľsku. Skúšky prototypu sa robili aj v Žiline, kde sa budoval prvý úsek trate elektrifikovaný jednosmerným napätím 3 kV. Dňa 29. augusta 1953 bol úsek Žilina – Vrútky slávnostne spustený do prevádzky prejdením slávnostného vlaku, ktorý ťahal rušeň E 499.001.

Rušne vyrábala lokomotívka v Plzni, ktorá v tom čase niesla označenie Závody Vladimíra Iljiča Lenina (ZVIL Plzeň). Rušne radu E 499.0 boli dodávané celkom v 6 sériách typového továrenského označenia 12E1 až 12E6. Celkom bolo dodaných 100 rušňov. Rušne boli postupne rozmiestňované v rušňových depách v Praha hl.n., Žilina, Spišská Nová Ves, Česká Třebová, Nymburk a Ústí nad Labem. Neskôr sa dostali aj do Prahy – střed, Bohumína, Valaškého Meziříčí, Olomouce, Čiernej nad Tisou a do Košíc.

V prevádzke ČSD sa rušne zachovali až do začiatku 90-tych rokov, kedy začali byť postupne nahradzované novými rušňami radu 162 a 163. Po rozdelení Československa sa ich použitie u ČD obmedzilo len na prevádzkové zálohy, kým v sieti ŽSR sa s nimi možno stretnúť častejšie. Je to vďaka tomu, že v rámci hlavných opráv boli v ŽOS Vrútky na 15 rušňoch modernizované niektoré konštrukčné celky. Posledný modernizovaný bol rušeň 140 076 v roku 1994. S príchodom súkromných dopravcov na trate SŽDC a ŽSR sa s mnohými rušňami tohto radu možno stretnú aj vo farbách rôznych súkromných firiem.

S rušňami tohto radu sa možno občas stretnúť v čele všetkých druhov vlakov na tratiach Púchov – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou, Michaľany – Veľké Kapušany a Kysak – Prešov. Rušeň 140047-2 bol v roku 1997 vyradený z evidencie Rušňového depa v Žiline a bol zaradený do evidenčného stavu Múzejného a dokumentačného centra ŽSR. Rušeň sa podrobil strednej oprave a ako prevádzky schopný je s pôvodným označením E 499.047 deponovaný vo Výhrevni Vrútky.

Základné technické údaje

Výrobca Závody Vladimíra Iljiča Lenina, n.p. Plzeň
Rozchod 1435 mm
Služobná hmotnosť 82 t
Hmotnosť na nápravu 20,5 t
Usporiadanie pojazdu Bo´Bo´
Priemer hnacích dvojkolesí 1250 mm
Napájací systém 3 kV jednosmerné
Menovitý výkon 2032 kW
Maximálna ťažná sila 212 kN
Maximálna rýchlosť 120 km/h
Dodávky v roku 1953 – 1958